Múzeum nášľapných mín

Míny, ktoré zostávajú vo vojnou zničených krajinách, ako je Kambodža, spôsobujú každoročne nespočetné množstvo zranení a úmrtí, pričom vláda často poskytuje len malú alebo žiadnu podporu na odstraňovanie následkov alebo podporu obetiam. Odmínovacie úsilie jedného Kambodžana však prerástlo do vzdelávacieho a inšpiratívneho centra, ktoré nielen rozpráva o histórii smrtiacich pozostatkov, ale snaží sa aj o starostlivosť tých, ktorých násilie postihlo najviac: deti.

Aki Ra, rodák z Kambodže, ako bývalý člen Červených Khmérov, nemal k nášľapným mínam ďaleko, sám ich umiestnil tisíce. Keď však khmérsky režim padol, Ra využil svoje vedomosti, aby pomohol vyliečiť krajinu tým, že spolupracoval s OSN ako špecialista na odmínovanie. Po iba ročnej práci s jednotkami OSN sa Ra vrátil do svojej malej vidieckej komunity a začal zneškodňovať míny vo svojej rodnej oblasti len s pomocou palice a multifunkčného nástroja. Čoskoro sa rozšírili správy nielen o jeho snahe, ale aj o zbierke znefunkčnených náloží, ktoré zhromažďoval. Ra začal cestovať od dediny k dedine a buď pozbieral míny, ktoré sám položil, alebo odpovedal na prosby komunít, ktoré našli alebo odpálili svoje vlastné míny. Niektoré míny predal na šrot, aby financoval svoje humanitárne úsilie, ale viaceré si osobne ponechal. Keď sa o Raovu zbierku začali zaujímať zahraniční návštevníci, zrodila sa myšlienka Kambodžského múzea nášľapných mín.

Spočiatku bolo múzeum len obyčajnou prehliadkou jeho osobnej zbierky, ale ako sa rozrastala, rástla jej popularita a veľkosť, múzeum bolo nakoniec založené v roku 1997. Bohužiaľ, kambodžská vláda takmer okamžite nariadila jeho zatvorenie, a tak ho Ra jednoducho presunul do národného parku a vytvoril úplne novú mimovládnu organizáciu (NGO), pod ktorou mohlo múzeum fungovať.

Dnes sa múzeum rozrástlo o expozície Raových zozbieraných nášľapných mín, ako aj o exponáty o vojnách, ktoré ich zanechali, vrátane zlovestne vyzerajúcich figurín. Okrem expozícií múzea začal Ra prijímať deti zranené alebo osirelé po nášľapných mínach, ktoré zbieral medzi dedinami, a poskytol im prístrešie a budúcnosť. Táto stránka múzea sa dokonca rozšírila o deti, ktoré majú jednoducho emocionálne alebo rodinné problémy. V súčasnosti sú v centre ubytované, živené a vzdelávané desiatky detí, čo je na múzeum, ktoré začalo s odstraňovaním mín, úctyhodný výkon.