Múzeum slobodných farebných ľudí, ktoré sa nachádza v historickom dome z roku 1859, rozpráva o histórii slobodných farebných ľudí v New Orleans, počnúc prvým zaznamenaným príchodom slobodného farebného človeka v roku 1722. Umenie, dokumenty a veľmi pútaví sprievodcovia sprevádzajú návštevníkov históriou vývoja práv a tradícií za rôznych vládnucich režimov v meste (francúzsky, španielsky, krátko opäť francúzsky, anglický a americký).
V roku 1810 žilo v New Orleans najviac farebných obyvateľov spomedzi všetkých južanských miest (dnešných) USA a slobodní farební obyvatelia tvorili takmer 29 % populácie mesta.
Múzeum sa zaoberá francúzskym kódexom La Code Noir, ktorý určoval praktiky francúzskeho otroctva a obmedzenia ľudských práv slobodných ľudí inej farby pleti. Podľa Code Noir mohli otrokári legálne značkovať, bičovať, zohavovať a zabíjať zotročených ľudí, ktorí sa „zhromažďovali v dave buď vo dne, alebo v noci“. Zákonník nariaďoval, že slobodní farební ľudia nesmú ubytovávať utečencov z otroctva a v prípade zistenia viny im hrozia vysoké pokuty.
Kódex Noir tiež priznával „oslobodeným otrokom rovnaké práva, výsady a imunitu, aké požívajú slobodne narodené osoby“. Na rozdiel od USA a iných kolónií, kde slobodní farební zažívali oveľa viac obmedzení, v New Orleanse boli slobodní farební zväčša gramotní, viedli podniky, vlastnili majetok a niekedy boli dokonca sami otrokári.
Keď Španielsko v roku 1763 prevzalo kontrolu nad mestom, novozriadená vláda zaviedla svoj vlastný kódex El Codigo Negro, ktorý podobne (o niečo menej obšírne) opisoval práva a privilégiá farebných obyvateľov vrátane možností emancipácie.
Prehliadka poukazuje na vývoj černošských tradícií v New Orleans (a v celej Amerike), najmä na rozvoj kreolskej kultúry. Sprievodcovia sa podelia o históriu černošských umelcov, lekárov, obchodných magnátov, významných osobností spoločenského života, politikov a ďalších ľudí z 18. a 19. storočia. Príbeh o tom, ako a prečo sa slobodní farební ľudia zúčastňovali na ozbrojených konfliktoch, je prezentovaný aj prostredníctvom dokumentov a umenia.
Toto múzeum sídli v historickom dome z 19. storočia v rovnakom bloku ako dom Edgara Dégasa.
