Opustené hotely Kupari

Kedysi malá rybárska dedina, ktorá sa nachádzala v Župskom zálive len niekoľko kilometrov južne od Dubrovníka, začala fungovať ako letovisko krátko po prvej svetovej vojne. Práve počas vojny a po nej sa rozšírili choroby ako tuberkulóza, a keďže sa na ich zmiernenie odporúčal pobyt na slnku, morskom vzduchu a v slanej vode, istý český investor zacítil v roku 1919 potenciál. Na idylickom dalmátskom pobreží postavil hotel, ktorý bol veľkolepý svojím názvom aj charakterom. Nádherná neoklasicistická stavba s bielou štukovou omietkou sa ponášala na starosvetskú eleganciu Rakúsko-Uhorska a zároveň akoby svojou samotnou existenciou zdôrazňovala vieru v nový svetový poriadok, v ktorom sa Chorvátsko oslobodilo od habsburskej nadvlády a stalo sa súčasťou čerstvo nezávislého Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Kupari ešte nejaký čas predstavovalo dosť exkluzívne miesto. Hotel Grand bol dostatočne luxusný, takže sa tešil vyberanej klientele, ktorá oceňovala jeho honosné a zároveň pokojné prostredie. Pobyt v hoteli Grand náramne vychutnával najmä jeden muž, Josip Broz Tito.

Tito, prezident Juhoslávie, ktorá vznikla po druhej vojne, bol de facto diktátorom krajiny až do svojej smrti v roku 1980. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia Tito a jeho komunistickí predstavitelia v duchu riadenej ekonomiky vybrali Kupari za rekreačné stredisko pre osoby slúžiace v JNA (Juhoslavenska Narodna Armija, čiže Juhoslovanská národná armáda). Titova vojenská špička bývala počas dovolenky, prirodzene, v Grande. Na uspokojenie radových vojakov však postavili ďalších päť hotelov – Pelegrin, Kupari, Mladost, Goričina I a II – a kemp, ktoré slúžili ich potrebám počas nasledujúcich dvadsiatich rokov. Všetko financovala armáda a v prepočte na dnešné peniaze to stálo 500 miliónov eur. Pre osoby mimo armády bolo ťažké získať povolenie na pobyt, ale v osemdesiatych rokoch začali kuparské hotely prijímať rezervácie od zahraničných návštevníkov a Juhoslávia mala čoskoro súperiť so Španielskom ako najobľúbenejšia destinácia britských dovolenkárov.

Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa však vystupňovalo dlhodobé napätie medzi chorvátskym, bosnianskym a srbským obyvateľstvom, ktoré tvorilo Juhosláviu, a vypukla vojna v Chorvátsku (alebo vojna za nezávislosť). Počas obliehania Dubrovníka obsadili chorvátske jednotky hlavné hotely v Kupari, čo viedlo JNA k ostreľovaniu letoviska, ktoré nielen financovala, ale v ktorom väčšina jej vojakov dovtedy strávila mnoho šťastných liet. Spomienky na dni zaliate slnkom ich však zrejme nezastavili pred bombardovaním tejto lokality fosforom, keď neskôr získali kontrolu nad mestom.

Po skončení konfliktu si chorvátska armáda v letovisku zriadila základňu a zostala tam až do roku 2001. Zatiaľ čo Dubrovník starostlivo obnovili do jeho bývalej slávy a jeho turistický priemysel exponciálne vzrástol vďaka tomu, že mesto poslúžilo ako kulisa pre obľúbený seriál Hra o tróny, kuparským hotelom zničeným ostreľovaním a vojnou sa takejto starostlivosti a pozornosti nedostalo. Všetky chátrajúce hotely okrem hotela Grand sa majú zbúrať v rámci dlho pripravovaného, ale zatiaľ nerealizovaného projektu, ktorý má toto miesto vrátiť na turistickú mapu. Ich betónové fasády zničené šrapnelmi, popraskané bazény plné odpadkov a vybombardované tanečné sály sú žalostným dôkazom škôd, ktoré môžu ľudia a munícia napáchať na mieste kedysi zasvätenom pokoju, oddychu a potešeniu. Napriek tomu pretrváva nádej, že sto rokov po otvorení hotela Grand sa Kupari znova postaví na nohy – jeho nádherné pláže nie sú o nič menej lákavé ako v časoch jeho najväčšej slávy a teraz môžu navyše ponúknuť trochu úľavy od turistami preplnených brehov jadranských susedov.