Ostrov Bunce

V 18. storočí bol hrad na ostrove Bunce v Sierra Leone vzostupujúcim obchodným centrom. Európsky obchodníci sa na ostrove stretávali s tými africkými, aby nakúpili zbrane, zlato, slonovinu a včelí vosk. Hlavným obchodným artiklom tu však boli čierny ľudia.

Počas otrokárstva bol ostrov Bunce jedným zo 40 miest v západnej Afrike, kde k obchodu s ľudmi dochádzalo. Medzi rokmi 1668-1807 slúžil hrad ako zhromaždisko pre desiatky tisíc Afričanov, ktorí čakali na prevoz do Ameriky alebo Karibiku.

Majitelia ryžových plantáži z Južnej Karolíny a Georgie dávali prednosť nákupu otrokov na ostrove Bunce, pretože tí pochádzali z afrického “ryžového pobrežia”, teda z oblasti od dnešného Senegalu po Libériu. Obchodníci s otrokmi na tamojších ryžových plantážach unášali skúsených farmárov, ktorých potom na ostrove Bunce predali ako otrokov mieriacich na juh USA.

Keď v roku 1807 britská vláda odsúhlasila zákon zakazujúci obchod s otrokmi, toto využitie ostrova Bunce skončilo. Po krátkej snahe založiť na bývalom hrade pílu, tu nakoniec všetka činnosť ustala v roku 1840. Dnes je ostrov zarastený divokými rastlinami, medzi ktorými však vykukujú mrazivé pripomienky jeho histórie, ako poničené hradné múry, delá s erbmi kráľa Juraja III. a hroby, v ktorých sú pochovaní Európania, ktorí na ostrove zomreli. Informačný panel pre návštevníkov miesto popisuje ako “veľkoobchod s ľudstvom“.

Ostrov leží asi 30 kilometrov od hlavného mesta Sierra Leona Freetown. Najmi si loď v terminále Kissy Ferry.

V roku 2008 vyhlásil Svetový pamiatkový fond ostrov za jeden z “100 najohrozenejších miest na svete”. Ostrov bol nazývaný aj ako “najdôležitejšie historické miesto v Afrike pre USA” a potomkovia otrokov čoraz viac navštevujú ostrov, aby videli tragické miesto, cez ktorý boli ich predkovia zajatí a zotročení a prevezení do USA.