Papierenský závod Burgo

V 60. rokoch 20. storočia prechádzalo Taliansko hospodárskym rozmachom. Podnikateľ v papierenskom priemysle Luigi Burgo chcel postaviť novú továreň, kde by umiestnil nový obrovský papierenský stroj. Továreň sa musela dať rozšíriť, keď sa obchod rozrastal. Bol to veľký problém, potreboval 250 metrov dlhú miestnosť so 160 metrov dlhou stenou bez stĺpa (aby sa umožnilo prípadné rozšírenie).

Burgo zavolal Piera Luigiho Nerviho, aby problém vyriešil. Nervi bol taliansky architekt, ktorý sa špecializoval na brutalistický štýl. V tom čase už v Taliansku postavil mnoho štadiónov, mostov, spotových hál a sídlo UNESCO. Nervi bol zamilovaný do architektonického potenciálu betónu a už vtedy bol známy ako “básnik” alebo “krajčír” betónu.

Nervi sa rozhodol pristúpiť k výzve úplne iným spôsobom a namiesto bežnej továrenskej budovy postavil konštrukciu podobnú mostu. Postavil dve sady pilierov, ktoré držia kovové reťaze, vďaka ktorým sa strop “vznáša” nad konštrukciou bez pilierov, ale so stenami len z kovu a skla.

Burgova nová papiereň sa stala ikonickou stavbou. Používala sa až do roku 2013, keď ju celá spoločnosť zatvorila pre nízky predaj novín. Továreň sa opäť začala používať od roku 2015 po tom, ako ju prevzala iná spoločnosť.