Skaly Belogradčik

V západnej časti Balkánskeho pohoria, ktoré je akýmsi predĺžením Karpát, sa nachádzajú najzvláštnejšie prírodné formácie v Bulharsku. Skaly Belogradčik boli pomenované podľa blízkeho mesta a zväčša pozostávajú z pieskovca a usadených hornín. Upozorňujú na seba nielen svojim štíhlym, až éterickým tvarom, ale aj najrôznejšími odtieňmi žltej a červenej. Skaly rozprestierajúce sa na území približne 50 štvorcových kilometrov dostali aj ľudové názvy v závislosti od toho, čo pripomínajú svojim tvarom: je medzi nimi hríb, medveď, ťava, pastierik, školáčka, ba dokonca tu nájdeme aj Adama a Evu. Skaly sa formovali milióny rokov, v prvom rade vytvarovala túto zvláštnu krajinu erózia spôsobená vetrom a vodou, respektíve abrázia pôdy.

V centrálnej časti skalnej oblasti sa týči pevnosť Belogradčik. Jej steny miestami dosahujú 2-metrovú hrúbku a 10- až 12-metrovú výšku. Dnes je to kultúrna pamiatka. V období Rímskej ríše tu tiež stála pevnosť, a to predovšetkým preto, lebo prírodne skalné steny bolo potrebné doplniť o umelé stavby iba v minimálnej miere. V 14. storočí bola pevnosť ďalej rozšírená, následne sa na územie dostalo do tureckých rúk a v polovici 19. storočia tu tiež prebiehali ťažké boje. Kvôli dobrodružnej histórii tejto oblasti sú skaly Belogradčik opradené početnými legendami. Podľa jednej tu kedysi žila krásna mníška, ktorá pri príležitosti sviatkov uvidela mladého šľachtica prichádzajúceho na bielom koni a ihneď sa doňho zamilovala. Porodila mu aj dieťa, pre čo ju vyhodili z rehole. Vtom sa skaly otvorili a kláštor bol zrovnaný so zemou. Mníška, jej dieťa a jazdec sa navždy premenili na ušľachtilý kameň a navždy tu zostali.