„Skutočné“ fiktívne euro mosty

Mosty sú stavby slúžiace na prechod. Spájajú dva brehy a ich metaforický potenciál odjakživa s obľubou využívali umelci, básnici, spisovatelia a harmonické folkové vokálne duá spievajúce o sčerených vodách. Aj pre politikov (alebo aspoň tých, čo im píšu prejavy) je most hotovým darom z nebies, pokiaľ ide o symboliku.

Inak tomu nebolo ani v roku 1996, keď Európsky menový inštitú (EMI) hľadal vhodný dizajn pre novú spoločnú menu euro. Dal sa zlákať návrhom Roberta Kalinu, ktorý sa z veľkej časti opieral o mosty v rôznych historických obdobiach, a tiež o dvere a brány. Kalinov nápad sa EMI páčil aj preto, lebo v sebe zahŕňal ideu architektonického pokroku a zároveň narážal na spájanie rôznych národov. Ďalšie vizuálne prvky ešte viac podčiarkli celú myšlienku dverí k medzinárodnému obchodu a voľnému cestovaniu, ktoré umožní prijatie jednotnej meny.

Kalinove mosty však mali jeden malý problém. Niektoré z nich sa až podozrivo podobali na známe mosty v Európe aj vo svete. Hoci by bolo iste milé pripomenúť si prechádzku popri Seine či plavbu po Arne, kým si kupujete potraviny v Bruseli alebo v Bratislave, EMI sa obával, že národy, ktoré by nemali svoj most na niektorej z bankoviek, by sa cítili ukrátené. Okrem toho do menovej únie malo spočiatku patriť dvanásť krajín a bankoviek bolo len sedem. S jedným mostom na bankovku by museli niekoho vynechať.

Európsky menový inštitút preto požiadal Kalinu, aby svoj dizajn upravil a znázornil skôr všeobecné štýly mostov – rímsky, gotický, moderný a tak ďalej – nie však konkrétne a jestvujúce príklady. Pohotovo im vyhovel a eurobankovky, ktoré vošli do obehu v roku 2002, tak mali na zadnej strane sedem rôznych jasne farebných a úplne vymyslených mostov.

Keď o deväť rokov neskôr holandský umelec Robin Stam premýšľal nad tým, že by zobrazil niečo, čo ľudia bez premýšľania používajú každý jeden deň, rozhodol sa, že privedie k životu práve mosty z eurobankoviek. Obával sa však, že by ho mohli zadržať za falšovanie, a preto najprv požiadal o povolenie Európsku centrálnu banku. Tá mu oznámila, že postavenie kópii mostov z bankoviek je v poriadku; kopírovanie samotných bankoviek už menej.

Keď si toto vyjasnil a získal podporu developera, ktorý staval nové sídlisko, v priebehu niekoľkých rokov postavil na predmestí Spijkenisse v južnom Holandsku všetkých sedem mostov. Stam ostal verný živým farbám Kalinových návrhov a jeho mosty preto pôsobia v okolitej zástavbe dosť surrealisticky a trochu gýčovo. V skutočnej trojrozmernej podobe z krikľavo namaľovaného betónu pripomínajú skôr exponáty z Euro zábavného parku na spôsob Disneylandu než archetypy inžinierstva v priebehu storočí, čo zrejme Kalina pôvodne zamýšľal.

No rovnako ako lákajú turistov skutočné mosty, ktoré slúžili ako inšpirácia týmto „vymysleným“, aj Stamove verzie tých vymyslených sa stali atrakciou,. Vďaka tomu si Spijkenisse, ktoré predtým prehliadali pre pútavejšie možnosti neďalekej metropoly Rotterdam, našlo svoje miesto na holandskej turistickej mape.