Hlavný vstup do Tikalu delí od samotných ruín niekoľko stoviek metrov. Prejsť ich pešky nie je žiadna turistická vychádzka, ale skôr dobrodružná výprava, pretože cesta vedie džungľou. Putovanie však návštevníka pripraví na úplný šok, ktorý sa dostaví pri pohľade na centrálne priestranstvo.
Tam sa rozkladajú dve najimpozantnejšie pyramídy tohto neuveriteľného mesta, kolísky starej mayskej civilizácie (250 – 900 n.l.). Robustné a tajomné pyramídy stojí oproti sebe, zo štyroch strán sú do nich vytesané strmé schody na vrchol. Podľa niektorých archeológov z nich komunikovali kňazi medzi jednotlivými chrámami. Sú len náhodou, že jedným z prekladov slova „tikal“ je „miesto hlasov“?
K videniu je toho tu však omnoho viac. Uprostred dnešného národného parku sa ukrývajú divy, chrámy, kráľovské paláce a ohromné sochy, nad ktorými bdejú obe 50 metrov vysoké pyramídy. Nie zriedkavo poškodené basreliéfy zdobiace budovy odhaľujú zasväteným symbolické posolstvo a všadeprítomné náhrobné kamene s vytesanými hieroglyfmi rozprávajú príbeh jedného z najvýznamnejších miest mocných Mayov. Na samom vrchole existencie okolo roku 600 n.l. sa počet obyvateľov pohyboval okolo pol milióna, ktorí sa venovali písaniu hieroglyfov, umeniu, astronómii a architektúre. Sťahovali sa sem umelci, učenci a šľachtické rodiny z celého okolia.
O dve storočia neskôr ruiny celkom pohltila džungľa… Ako mohla po storočia budovaná, vyspelá civilizácia tak rýchlo zmiznúť? Niekto tvrdí, že Tikal nebol zničený, len sa vyľudnil, najskôr v dôsledku nejakej zmeny, kvôli ktorým došli prírodné zdroje. Na konci 8. storočia mayské územie totiž prechádzalo dlhým obdobím sucha. Isté však je, že v 10. storočí už bolo mesto celkom opustené. Spomienku na neho však udržiavala ústna tradícia a na konci 17. storočia sa jej tak podarilo znovu objaviť. Prvý oficiálny priesku prebehol roku 1848. Odvážlivci, ktorí sem došli pešky alebo sa dopravili na muliciach, oblasť fotografovali, kreslili mapy … a plienili. Roku 1951 bola na mieste vybudovaná pristávacia plocha. Začalo sa nové dobrodružstvo.
Najlepší výhľad sa na Tikal naskytne skoro ráno z vrcholku Chrámu „dvojhlavého hada“, ktorý čnie nad mestom do výšky 65 metrov. Na chvíľu si odmyslíme ľudské obete a spoločenskú nerovnosť kultúry, ktorá od 3. do 9. storočia ovládla rozľahlé územia. Sústreďme sa len na magický výhľad na pyramídy vystupujúce z pralesa, posledné zbytky civilizácie, po ktorej by sa akoby zľahla zem v dobe jej najväčšieho rozkvetu. Miestna džungľa je tak bujná, tak divoká, že je obtiažne si predstaviť, že Mayov vyhnalo sucho, hoci sa táto teória javí ako najpravdepodobnejšia.
