Ubayama Shell Mound

Jednou z pochúťok, ktorými je japonská kuchyňa známa, je fugu, potenciálne smrteľná ryba, ktorú ľudia jedia nielen po stáročia, ale po tisícročia. Kosti fugu sa z času na čas nachádzajú na neolitických sídliskách starých až 4 000 rokov, čo naznačuje, že jej história ako potraviny v Japonsku je pomerne dlhá.

Jednou z takýchto lokalít je mušľová mohyla Ubayama v Ichikawe, ktorá je jednou z mnohých archeologických lokalít v regióne. Datuje sa do polovice až konca obdobia Jōmon (pred 5 000 – 3 000 rokmi) a od roku 1893 bola viackrát vykopávaná, pričom poskytla obrovskú a rôznorodú zbierku mušlí a keramických vzoriek.

V roku 1926 objavili archeológovia v Ubayame pozostatky obydlia s jamou, v ktorej sa našla päťčlenná „rodina“ – dve dospelé ženy, dvaja dospelí muži a dieťa, čo zaujalo akademický svet. Kostry ležali jedna cez druhú a vedľa nich boli kosti fugu. Mohlo by to znamenať, že rybu pripravili nesprávne a objavili jej jed na vlastnej koži?

Odpoveď sa ešte len dozvieme, ale nedávne testy DNA ukázali, že dieťa, päťročný chlapec, nebolo príbuzným ani jednej zo žien, čo spochybňuje zaužívanú teóriu, že jedna z nich musela byť jeho matkou. Príčiny ich smrti sú stále nejasné, ale najnovšie teórie naznačujú, že ich telá položili na zem iní dedinčania ako akýsi provizórny pohreb, a nie že by boli obeťami nehody, či už išlo o otravu jedlom alebo zemetrasenie.

Doteraz sa v mohyle Ubayama Shell Mound našlo celkovo 39 obydlí s jamami a 143 ľudských pozostatkov, čo z nej robí jedno z najvýznamnejších archeologických nálezísk v Japonsku. V roku 1967 bola vyhlásená za národnú historickú lokalitu a je udržiavaná ako verejný park, obľúbený medzi deťmi a psičkármi, ktorí netušia, aké tajomstvá sa pod ňou ukrývajú.