Šťastný drak číslo 5

Keď sa 23 japonských rybárov plavilo v marci 1954 na lodi Lucky Dragon Five, slovensky “Šťastný drak číslo 5”, pri love na tuniakov, začali naraz na palubu dopadať malé biele vločky. Tento biely prach sa znášal celé tri hodiny. Členovia posádky sa skoro začali cítiť slabí. Všetkých rozbolela hlava, bolo im nevoľno, boleli ich oči a začali im krvácať ďasná. To sú všetko príznaky akútnej otravy radiáciou.

Šťastný drak číslo 5 a jeho posádka bola vystavená rádioaktívnemu spadu po výbuchu atómovej bomby. 8 rokov od zahájenia termonukleárnych testov na Marshallových ostrovoch odpálili Spojené štáty bombu Bravo, ktorá bola 1 000krát ničivejšia ako bomba zvrhnutá na Hirošimu. Šťastný drak bol mimo nebezpečnú zónu, výbuch bol však silnejší, ako sa očakávalo, a vietor zaniesol rádioaktívny spad omnoho ďalej, ako bolo vypočítané.

Incident vyvolal v Japonsku, ktoré bolo doposiaľ otrasené z útokov na Hirošimu a Nagasaki z roku 1945, paniku. Šťastný drak a jeho posádka (jeden ich člen zomrel o sedem mesiacov neskôr na následky ožiarenie a je považovaný za prvú obeť termonukleárnej bomby) sa stali symbolmi japonského protiatómového hnutia, ktoré silnelo vďaka tomu, že sa Japonci báli, že kontaminovaní tuniaci preniknú na trh.

Šťastný drak potom slúžil ako tréningová loď a v roku 1967 bol vyradený z prevádzky. Teraz je loď vystavená medzi papierovými žeriavmi, Geigerovými meračmi a malým pohárom naplneným smrteľným prachom, ktorý v roku 1954 padal z neba.