V roku 1982 si ukrajinské hlavné mesto Kyjev pripomínalo 1 500. výročie svojho vzniku a súčasťou rozsiahlych osláv bola aj obnova a prestavba jednej z najstarších mestských pamiatok, stredovekej Zlatej brány.
Toto rozhodnutie vyvolalo kontroverziu, pretože neexistovala presná predstava o tom, ako pôvodná brána vyzerala. Objavili sa preto aj výzvy na zbúranie novej stavby a sprístupnenie ruín pôvodnej brány, ktorá pochádza až z roku 1037, z obdobia vlády Jaroslava Múdreho.
V 11. storočí čelil Kyjev hrozbe vpádu kočovného kmeňa, ktorý sa usadil za hranicami mesta. Jaroslav dokázal mesto v prudkej bitke ubrániť, následne však jeho ochranu posilnil výstavbou nového opevnenia okolo celej oblasti. Súčasťou tohto systému bola aj Zlatá brána, po ukrajinsky „Zoloti Vorota“, ktorá slúžila ako hlavný slávnostný vstup do mesta.
Do mohutnej kamennej a tehlovej stavby sa vstupovalo cez ťažké dubové dvere, za ktorými viedla chránená priechodná chodba. Bránu završovala vyhliadková plošina a malý Chrám Zvestovania Presvätej Bohorodičky, nad ktorým sa týčila pozlátená kupola. Práve tá mohla byť jedným z dôvodov, prečo brána dostala svoje meno.
Počas mongolského vpádu v 13. storočí bola poškodená, no naďalej sa používala. Keď utrpela ďalšie škody, nasledovali pokusy o jej opravu, tie však neboli úspešné. V 18. storočí preto bránu zasypali zeminou a výrazná mestská pamiatka na takmer pol storočia zmizla z panorámy Kyjeva.
V roku 1832 sa začali vykopávky a archeológovia odkryli rozpadajúce sa ruiny kedysi veľkolepého vstupu do mesta. Zachované múry a časti oblúka spevnili a zabezpečili. Dnešná podoba Zlatej brány je spojením pôvodných kamenných a tehlových pozostatkov s modernými pavilónmi, ktoré okolo nich vznikli v 20. storočí. Do parku pri bráne neskôr pribudla aj socha Jaroslava Múdreho.
