Karpatská Ukrajina

Bitka na Krásnom Poli netrvala dlho, v podstate išlo o súboj Davida s Goliášom, len s opačným koncom. Karpatsko-ukrajinské sily obsadili pláň na severnom brehu dunajského prítoku Tisy. Ich úlohou bolo ubrániť strategicky položený Verjacký most a tým i práve založenú republiku proti mnohonásobne maďarskej presile.

Karpatsko-ukrajinskú armádu tvorila z väčšej časti zmes zle vyzbrojených vlastencov, k nim sa pridali skupiny študentov a učiteľov. Niekoľko ich sedelo v snehu za guľometmi Maxim, väčšina však mala len lovecké pušky. Za riekou sa pripravovala k útoku omnoho väčšia a lepšie vybavená maďarská armáda s tankmi, obrnenými vozidlami a leteckou podporou. So súhlasom nacistického Nemecka vpadla na Ukrajinu a teraz sa prvý krát stretla s akýmsi náznakom odporu.

Bolo 15. marca 1939. Čoskoro sa pod červenými sopečnými karpatskými vrchmi začala ozývať streľba. Podľa niektorých historikov je to možné považovať za prvé výstrely druhej svetovej vojny.

Len pár hodín predtým vznikol v malom meste menom Chust, nejakých dvanásť kilometrov proti prúdu rieky, nový štát. Jeho prezidentom bol menovaný gréckokatolícky biskup a uznávaný vzdelanec. Medzi jeho kľúčové diela patrila príručka rusínskej gramatiky. Zároveň platil za na slovo vzatého znalca a strážcu rusínskej (teda karpatsko-ukrajinskej) kultúry a národnej identity. Po vyhlásení nezávislosti začali muži v tmavých oblekoch a naškrobených bielych košeliach na drevených laviciach nadšene aplaudovať. Ešte za svitania bola ich zem súčasťou Československa. Obedovali vo vlastnom nezávislom štáte. Večer už avšak patrili do novo budovaného nacistického impéria.

V roku 1945 bol jednodenný prezident Karpatskej Ukrajiny zatknutý sovietskou tajnou službou, následne potom zomrel v moskovskej väznici. Jeho krátko trvajúca republika sa stala súčasťou západného cípu Ukrajiny, duch nezávislosti ale prežil – po viac než päťdesiatich rokoch tunajší separatisti si stále nárokujú právo na sebaurčenie.