Možno to znie neuveriteľne, ale áno, presne toľko sme mali na Londýn. Nedá sa všetko vidieť, ale keď človek chce a má trochu orientácie, organizačných vlastností, odhodlania a hlavne kondičky dá sa toho veľa stihnúť.
Cesta
Lietadlo nám z Bratislavského letiska odlietalo až večer, no vďaka časovému posunu, sme na letisko Luton doleteli cca o 22:00. Presun v rámci letiska, pasová kontrola a hľadanie správneho automatu na vydanie lístkov na vlak do centra mesta (aby sme mali kyvadlovú dopravu zadarmo z letiska na vlakovú stanicu zadarmo) nám zabralo približne hodinu. Ďalšia hodina bola cesta vlakom do centra mesta na stanicu St. Pancras International. Následne podľa inštrukcií našej domácej sme mali nastúpiť na autobus blízko King’s Cross St. Už vopred sme vedeli, že hotovosťou sa nedá v autobuse platiť, ale len bezkontaktne bankomatovou kartou, alebo Oyster kartou. No v autobuse nechcelo akceptovať karty vydané na Slovensku, tak sme sa vrátili na stanicu si zakúpiť Oyster kartu (viď predchádzajúci článok). Lenže zákaznické centrum bolo už zatvorené, automat nikde a dokonca ani okoloidúci nám nevedeli poradiť. Nasledoval telefonát našej domácej a po objasnení situácie sa dospelo k záveru, že poslednú cestu musíme absolvovať londýnskym taxíkom. Čo už, že stojí £10. Je už jedna hodina nad ránom, nášho času, sme unavení a aspoň hneď prvý deň nejaký zážitok.
Ubytovanie
To sme nakoniec mali potvrdené cez AirBnB a veľmi ma potešilo že stále bolo v zóne 1, kvôli výške dopravného. Ubytovatelia (rodina s troma deťmi) bola úplne v pohode a pre seba sme mali celé vrchné poschodie v tichom dvore. Iba vždy ráno sme stihli chvíľu s domácou pokecať a hneď sme vyrážali. Naspäť sme sa vracali až o 23:00 keď už všetci spali a my sme boli tiež vždy na odpadnutie. Ubytovaniu nemáme čo vytknúť, keďže sme potrebovali iba hlavu zložiť na noc a predražené hotely sa nám nechcelo platiť.
Prvé kroky
Naplánované miesta boli, tak aby sme videli toho čo najviac, takže na Angel Station sme v automate chceli kúpiť 4 Oyster karty s £20 kreditom. Pôvodne mi to „zhltlo“ z karty £80 a žiadne karty nedalo. Fuuuu, už ma oblieval studený pot. Našťastie sa na stanici pohyboval miestny pracovník (tak, ako na každej metro stanici v centre) ktorému sme objasnili situáciu a zachvíľu sme mali už naše karty a mohli sme sa vydať na stanicu London Bridge. Odtiaľto sme si dávali vychádzku k HMS Belfast, cez Tower Bridge, okolo Tower of London na Sky Garden. V Sky Garden sme museli byť o 13:00, keďže sme mali zabookované vstupenky. Nieže by sa za ne platilo, ale ak tam chcete ísť, musíte si konkrétny dátum a čas zarezervovať. No stojí to za to. Záhrada v oblakoch, z ktorej vidíte takmer celý Londýn a neplatíte za to nič. Iba všade mate žiadosti, žeby ste si mali niečo zakúpiť v ich bare. Je to opodstatne lepšie ako The Shard, aj keď je o „niečo“ vyššie, ale pýtajú za všetko nekresťanské peniaze. Po dostatočnom vykochaní, sme sa chceli presunúť na západnejšiu časť Londýna, s tým, že si dáme zástavku ešte v Leadenhall Market. Možno niekomu to nič nehovorí, ale len čo sa tu ocitnete, viete že je to šikmá ulička z filmu Harry Potter. Nastupujeme na autobus číslo 11 a vydávame sa Victoria Station. Tým zabíjame dve muchy jednou ranou. Presúvame sa vďaka Oyster kartám a navyše máme vyhliadkovú jazdu naprieč centrom Londýna.
Ukončujeme deň
Dávame rýchly neskorý obed za pár £ obed na Victoria Station a fičíme k Buckingham Palace aby sme si oddýchli v Green Parku pred večernou jazdou, ktorá je tiež veľmi výdatná. Ani sa nám odtiaľ nechcelo vstať v takom nádhernom počasí, ale nakoniec sa prekonávame a absolvujeme Big Ben a presúvame sa k The Shard, kde máme zakúpené vstupy. Samotný mrakodrap je síce úchvatný, keď dôjdete až na 79. poschodie, ale za tú cenu to nestojí. £26 totiž stojí pre dospelého vstup, po kontrole batožiny Vás vyfotia pred zeleným plátnom, aby si mohli vypýtať za pár fotiek ďalších £25 a úplne hore nič dokopy nie je, okrem výhľadu z takmer 300 metrovej výšky. A osoby, ktoré majú trochu citlivejší žalúdok a strach z výšok si to veľmi neužijú, lebo už hore sa mrakodrap mierne pohybuje vo vetre asi tak, ako keď idete po moste SNP. Ale nevadí, predsa sem sa nechodí každý mesiac.
V nohách už máme takmer 20km, tak sa radšej presúvame na našu základňu aby sme vedeli absolvovať ďalší deň.
Druhý deň
začína príjemne. Cigaretka, kávička a raňajky v parku z neďalekej kaviarne (vyjde to lacnejšie, ako ostať sedieť tam) a predstavenie programu na celý deň. Už vopred vieme že to zas bude okolo 20km nachodených. Tradične vyrážame z Angel Station, ale tentoraz na nultý poludník do Greenwich parku. Jazda podzemným i nadzemným metrom nám dáva ešte chvíľu oddychovať. Lenže je nedeľa a konajú sa tu trhy v Greenwich Market. Takisto nám znova vychádza nádherné slnečné počasie ideálne na zvalenie sa v tráve, čo aj robíme po povinnej jazde na Royal Observatory. Radi by sme tu ostali aj celý deň, ale chceme vidieť aj Harrods. Mať peniaze navyše tak človek sa tu vie vyblbnúť. Aj keď tu identifikujem veci priamo z Aliexpress :). Hodiny nám už ukazujú 16:30 a my sme chceli ešte navštíviť nejaké múzeum. Hlavne štátne múzea tu majú bezplatný vstup, tak prečo to nevyužiť. Vchádzame do Natural History Museum a sami nevieme čo skôr vidieť. Len veľká škoda, že je otvorené len do 18:00, preto ani nestíhame ísť do Science Museum. Pomaly nás musia hnať z tohto múzea a usudzujeme, že niekedy sa sem musíme vrátiť, aj keď bude typické „Londýnske“ počasie a pozrieť si múzea. Určite to stojí za to.
V zásobe máme ešte pár miest kam sa chceme zastaviť. Napríklad SOHO China Town, tak vystupujeme na známom Piccadilly Circus odkiaľ sa vychádzkovým tempom presúvame do Činskej štvrte, ktorú prechádzame aj dva krát. Úplne mesto v meste. Keďže ako tak ešte vládzeme, tak cez Leicester Square mierime na Trafalgar Square. Tu sa usadzáme priamo pod 50m vysokým Nelsonovým stĺpom. Oddych už je potrebný. Pozeráme náš naplánovaný program a po krátkej debate usudzujeme, že ešte zvládneme nájsť Covent Garden. No tu už dochádzame v dosť pokročilej hodine, všetko zatvorené a my melieme z posledného. Zajtra, je tiež deň, aj keď je to deň odletu, ale toto stíhame, keďže je to priame metro na King’s Cross St odkiaľ nám zas ide vlak na letisko.
Posledný ½ deň
Hneď z rána opúšťame náš domov a kľúče od domu hádžeme cez schránku späť do vnútra. Dávame si znova raňajky v parku Inslington Green a ideme si pozrieť Covent Garden s tým, že si tu dáme i tradičný obed Fish and Chips a tým ukončujeme náš predĺžený weekend v Londýne.
Návrat domov
Nakoniec sme radi, že sme doma. Ten hluk veľkomesta s 8.359 milióna obyvateľov nám už začínal vadiť. Za to značenie majú vynikajúce. Keď viete kam chcete ísť, určite nezablúdite. Takisto v centre mesta máte pred každým prechodom napísane kam sa máte pozerať pre prichádzajúce autá. Parky sú nádherné, ale žiť by som tu nechcel. Vždy nakoniec usudím, že zlaté Slovensko. Človek nikdy nevie oceniť čo má doma, kým nenavštívi niečo iné. Ale určite sa sem ešte vrátim.
