Mostar je taká povinná jazda pre všetkých ktorí dovolenkujú na Makarskej, prípadne navštívia Bosnu a Hercegovinu. V konečnom dôsledku veľa toho nevie ponúknuť, ale je to zas niečo nového pre tých, čo chodia len na dovolenku do Chorvátska. Nakoniec sme aj my sem zašli po druhý krát.
Prečítaj si aj ďalšie diely
- Začíname dovolenku: Tuzla
- Ďalšie zastavenie na dovolenke: Sarajevo
- Vstúpili sme na vojenské územie v Bosne a Hercegovine
- Cesta domov: Krížom cez Bosnu a Hercegovinu
Do Mostaru vlakom
Toto mesto sme navštívili v roku 2015 len tak narýchlo a chceli sme mu dať ešte druhú šancu. Oddýchnutí po 3 dňovom leňošení na Boračko jezero vstávame ešte pred majiteľmi kempu, aby sme si zbalili svoju príručnú batožinu, dali kávu s praženicou (tú podávajú snáď všade v Bosne a Hercegovine) a počkali na objednaný odvoz späť na vlakovú stanicu do Konjic. Takmer ako jediní nastupujúci pasažieri nebol problém s kúpou lístkov, ale že by išiel vlak na čas by bolo zázrakom. 40-minútové meškanie sme brali s rezervou a boli radi, že vôbec ide.
Úsek od Konjic do Mostaru je ešte krajší a rozmanitejší, ako keď sme cestovali zo Sarajeva. Väčšina trasy prechádza pohorím Prenj, kde najvyššie hory presajú výšku 2000 metrov. Celú cestu lemuje horská rieka Neretva, ktorá aj v uprostred leta má približne 8°C. Áno, je to presne tá istá rieka ktorá tečie pod známym starým mostom v Mostare. Tam vystupujete približne po 1½ hodine.
Keď vystúpite na stanici odporúčame a plánujete vlakom ísť naspäť alebo pokračovať, odporúčame si vopred zakúpiť lístky, aby ste potom nemuseli čakať dlhú radu. My len pri okienku sme čakali asi 25 minút kým sme dostali lístky. Teta za okienkom prvý krát predávala lístky z Mostaru do Tuzly, čo zahŕňa cestu takmer celou Bosnou a Hercegovinou s 2 prestupmi. Ale nakoniec sme spoločnými silami získali tie správne lístky s dodatkom, že v Sarajeve kde budeme prestupovať, si musíme dodatočne dokúpiť miestenky.
Ubytovanie v Mostare
V Mostare neexistuje nejaká rozumná verejná doprava, pretože je to všade blízko. Prípadne taxíky sú na naše pomery veľmi lacné: cca 1km = 1,- BAM. Rezervované ubytovanie v Hostel Nina bolo vzdialené len necelé 2km, čo je akurát príjemná prechádzka. Prekvapením bolo, že majiteľka si nás pamätala spred 3 rokov. Hneď na uvítanie sme dostali bosnianskú kávu s domácim hroznom a figami. Hostel Nina, nie je len v pravom zmysle hostel, aj keď také izby sú k dispozícii, ale i rodinné plne vybavené apartmány. V lete majte pri hľadaní ubytovania klimatizáciu, pretože Mostar leží v údolí a nejaký vietor je tu vzácnosťou a teploty v pohode už o 10:00 ráno atakujú 30°C hranicu a stúpajú ďalej.
Mostar
Väčšina turistov si myslí žez centrum mesta je v okolí populárneho starého mosta, ale v skutočnosti je schované asi 2.5km na sever. To sme sa rozhodli preskúmať, namiesto priamej cesty k starému mostu. Aj tak ho okupovali zájazdy turistov z Chorvátska. Denno denne sem vozia plné autobusy ľudí z blízkej Makarskej a musíte sa takmer predierať cez to kvantum národa. Škoda len, že samotné centrum Mostaru nič výnimočné neponúka. Pripomínalo nám to miestami Galantu. Za zmienku stojí maximálne Park Zrinjevac s blízkou schátranou vysokou budovou známou ako Sniper Tower. Táto budova slúžila za čias Juhoslávie ako banka a vďaka svojej výške počas vojny v 90. rokoch zas ako veža pre ostreľovačov. Park Zrinjevac je síce pekný, ale zdržiavať sa v ňom v poobedňajších hodinách na priamom slnku je o zdravie. Útočisko pred teplom nakoniec nájdete v nákupnom centre Mepas Mall.
Do okolia starého mosta odporúčame vyraziť až večer po zotmení alebo ešte do obeda. To davy turistov z Chorvátska už odišli, alebo ešte prvé autobusy nestihli dôjsť. Večer majú uličky v okolí svoje čaro, otvorených nespočetne barov a zavierajú sa posledné obchody so suvenírmi.
Čo vidieť v Mostare
No jasné, Starý most ako symbol Bosny a Hercegoviny a domácich, ako z neho za úplatok skáču do ľadovej Neretvy. Samotný most je skôr symbolom krajiny pre multietnickú spoločnosť v krajine ako nejakou výnimočnou stavbou. Nezmyselnosť celej vojny v minulom storočí ukazuje aj samotný most ktorý vydržal stáť od svojho dokončenia v roku 1566 celých 427 rokov a prežil množstvo invázií, vojen a živelných pohrôm. Až v roku 1993 ho zničila strela z tanku bosnianskych Chorvátov. O celých 10 rokov bol obnovený aj z pôvodného mramoru a do zoznamu svetového kulturného dedičstva UNESCO bol zapísaný v roku 2005.
Dá sa zísť aj pod most na pláž odkiaľ je lepšie pozorovať skákajúcich ako priamo z mosta. Tento priestor je tak trochu mestskou plážou pre turistov, domáci ju veľmi nevyužívajú. Ak sa odvážite, okúpte sa priamo v Neretve pod mostom, len pozor na šok. Ako sme spomenuli vyššie, Neretva je horská rieka a málokedy aj v lete presiahne teplotu 10°C a je to nápor na telo, keď vonku je v tieni nejakých 37ºC. Osvieženie je na nezaplatenie.
Radšej objavujte zákutia v blízkom okolí, ale nezabudnite zájsť aj na nádvorie starého bazáru v ktorom sa nachádza mešita Koski Mehmed Pasha. Je to síce miesto takmer 200% predražené pre turistov, ale máte možnosť si vyjsť na vrchol minaretu. Ten výhľad je na nezaplatenie.
Na nádvorí sa nachádza aj zastrčená kaviareň pre tých, ktorí trpia strachom z výšok (veľa miesta na vrchole nie je) alebo klaustrofóbiou (točité schodisko je fakt dosť úzke). V prítmí kaviarne zariadený takmer na turecký štýl zabudnete na okolitý svet a nebudete chcieť odtiaľto zas odísť do rozhorúčených ulíc. Odtiaľto sa môžete ešte prejsť smerom na ulicu Braće Fejića. To je asi tak všetko z Mostaru.
Okolie Mostaru
Keď si dáte vyhľadať čo vidieť v Mostare, väčšina odkazov vás nasmeruje do okolia ako Blagaj, vodopády Kravice, Međugorje, Počitelj a Hutovo blato. Je len na vás čo si vyberiete. Na samotné mesto stačia dva dni a s okolím tak štyri až päť dní maximálne. I my tu končíme našu dovolenku, ale nie ešte definitívne. Tá najzaujímavejšia časť ešte dôjde v poslednom diely, keď budeme cestovať naprieč Bosnou a Hercegovinou do Tuzly so 6 hodinovým prestupom v Sarajeve.
