V Bratislave, v blízkosti sídliska sa nachádza Kráľova hora. Nemýliť si s Kráľovou hoľou v Nízkych tatrách. Síce nie je taká vysoká, ako jej menovec, ale určite vie ponúknuť miesto na oddych a piknik v blízkom centre Bratislavy. A nie je ani tak nedostupná. Stačí sa vyviezť s MHD na konečnú zástavku Dlhé Diely. Odtiaľ, stačí odbočiť na ulicu Svibová a pokračovať po modrej značke a držať smer vľavo lesným chodníkom k elektrickému vedeniu.
Niečo málo z histórie
Priestor Kráľovej hory mal v minulosti viacero názvov. Königsberg (v karloveskom nárečí Kinisperk), Spasinek, Pasienok. V nedávnej dobe Kukuričák, či Kráľova hora. Pre mnohých je to dnes jednoducho lúka. Územie bolo súčasťou Devínskeho panstva, ktoré od roku 1635 vlastnili Pálffyovci. Neďaleko v údolí potoka Suchej Vydrice v roku 1780 založil Karol Hieronymus Pálffy dedinu Carlsdorf – Karlova Ves.
Mierny južný svah, výdatné pramene na okolí a relatívna blízkosť Dunaja vytvárali dobré podmienky pre využívanie tohto územia ľuďmi už v dávnej minulosti. Dokumentujú to archeologické nálezy na Kráľovej hore z obdobia neolitu. Z dostupných prameňov nie je známe, kedy sa táto pôvodne lesná plocha zmenila na voľnú, vhodnú napríklad na pasenie dobytka alebo iné aktivity. Na mape okolia Bratislavy z roku 1870 však časť Königsbergu už nie je zalesnená, ale označená ako Puzsta, čiže trávnatá plocha.
V období 1. svetovej vojny boli vybudované v okolí lúky známe „bunkre“ (kaverny). Spolu s ďalšími nad Dúbravkou, na Sitine a Kamzíku mali slúžiť na delostreleckú obranu Bratislavy, hlavne mosta cez Dunaj. Kráľova hora so svojim výhľadom bola vhodným miestom na vybudovanie takýchto vojenských stavieb. V bojoch sa však, našťastie, kaverny neboli nikdy využité. Vojská monarchie utrpeli ťažké porážky na frontoch, ktoré boli od Bratislavy vzdialené stovky kilometrov. Predmetom záujmu vojska bola lúka aj v období 1.ČSR. Jej hornú časť využívali ako cvičisko, a to aj s použitím ostrej munície – ostrých granátov.
Lúka ako pasienok slúžila Karlovešťanom oddávna. po založení pasienkového družstva, ktoré inicioval farár Ferdiš Juriga začiatkom 30-tych rokov 20. storočia, sa táto činnosť zintenzívnila. Vtedy obecný pastier Gusto Marek a ďalší denne vyháňali na pašu takmer stohlavé stádo kráv a kôz.
V rovnakom období objavili Karlovešťania výhody svojho „spasinka“ aj na iné účely. V mesiaci jún, v čase kvitnutia viniča, keď práce na vinohradoch na čas ustali, sa tu každoročne usporadúvali juniálesy. Karloveskí hostinskí tu čapovali pivo, hrala hasičská dychovka, spievalo sa a tancovalo až do neskorého večera. Lúka sa častejšie stala cieľom nedeľných výletov mládeže i dospelých. Často tu táborili trampi z Karlovej Vsi a Bratislavy.
Dňa 22. 11. 1938 Nemci obsadili územie Devína, Longitál, osada Karlovej Vsi, aj s obecnými pasienkom sa ocitli v cudzom štáte, v Nemeckej ríši. Karlovešťania tak prišli o svoj spasinek. Náhrada zaň v dedine nebola, preto chov kráv zanikol a už ho nikdy neobnovili. Rovnako zanikla aj tradícia každoročných juniálesov.
Po skončení 2. svetovej vojny sa na lúku výletníci a trampi vrátili. Pribudli skauti z bratislavských oddielov. Pasienok sa stal cieľom výprav aj karloveských skautov. Bol miestom ich slávnostného skautského sľubu dňa 26. 9. 1949. Zahrať si futbal sem chodievali aj chlapci z horného konca Karlovej Vsi. Pre karloveských leteckých modelárov to bolo miesto, kam chodievali skúšať výsledky práce svojich šikovných rúk, svoje modely.
Začiatkom 60-tych rokov sa JRD Karlova Ves – Devín rozhodlo využiť lúku na pestovanie čiernych ríbezlí. Výsadbe predchádzali masívne melioračné úpravy, najmä vyrovnanie terénu a zasypanie hlbokých jarkov v južnej časti svahu.
Časom sa ukázalo, že zámer pestovať tu čierne ríbezle nebol celkom domyslený. Na slnečnom južnom svahu plody dozrievali takmer súčasne. Družstvo ich nestačilo všetky pozbierať, veľká časť úrody opadla. Neskôr začali rodiace ríbezľové kríky pre nedostatok vlahy vysychať. Družstvo preto plantáž ríbezlí zlikvidovalo a na ich mieste niekoľko rokov sialo kukuricu (odtiaľ názov Kukuričák). Aj táto činnosť bola nerentabilná, a preto s ňou družstvo skončilo. Lúka sa vrátila do lona voľnej prírody a začala sa opäť využívať na voľnočasové aktivity.
Po Nežnej revolúcii v roku 1989 začal rapídne stúpať počet obyvateľov Karlovej Vsi – na nové sídlisko Dlhé diely sa v nasledujúcom desaťročí prisťahovali tisíce ľudí. Obrovské plochy zelene v mestskej časti sa premenili na betón a lúka sa tak logicky stala nenahraditeľným prírodným prostredím na rekreáciu v tejto časti mesta. Poskytuje oddych v peknej prírode len pár minút od husto obývanej zóny. Je preto vyhľadávaná celoročne. Často tu stretnete turistov, bežcov, cyklistov, rodičov s deťmi, žiakov z neďalekých škôl a psíčkarov.
Zdroj: informačná tabuľa na mieste Kráľova hora.
Táto lokalita leží v blízkosti Devínskej Kobyly. Priestor Kráľovej hory ponúka priestor takmer na akúkoľvek aktivitu. Či už sa jedná o piknik, opekanie, jednoduchú túru (s pokračovaním po modrej k Dúbravskej Hlavici a odtiaľ sa môžete rozhodnúť či už na Devínsku Kobylu, alebo dole do Dúbravky), alebo športové aktivity.
Našťastie sa nejedná s návštevnosťou o „masovku“, keďže tu nenájdete žiaden bufet, alebo reštauráciu. Všetko si musíte sem doniesť. Tu si môžete v kľude vychutnať výhľad na Dunaj až do Rakúska na vrchol rakúskeho kopca Konigswarte. Z lúky sú aj nádherné západy slnka, keďže je orientovaná na juhozápad.
