Oáza Skoura: Ochutnávka púštneho života

V čase, kedy karavány so zlatom, cukrom a korením konečne došli do Skoury, ťavy rovnako obchodníci už mleli z posledného. Skoura, oáza v tieni paliem, bola totiž počas niekoľkých storočí cieľom dvojmesačného putovania cez vyprahnutú Saharu z ďalekého Timbuktu. Tuaregovia v modrých rúchach tu vykladali dovezený tovar a obyvatelia stredného Atlasu ho potom naložili na muly a cez hory dopravili do Féz.

Na uskladnenie tovaru slúžili v oáze elegantné tehlové veže. okolo nich stáli domy bohatých obchodníkov, z ktorých najznámejším bol Kasbah Amridil. Táto budova postavená v 17. storočí je dodnes symbolom obchodu v púšti a dnes zdobí bankovky v hodonte 50 marockých dirhamov (séria vytlačená od 1987). I keď je horizont poznamenaný tradičnými domami z hlinených tehál, to, čo dostalo Skouru na zoznam dedičstva UNESCO, sú plamové háje. “Obchodníci prichádzajú a odchádzajú, ale palmy sú tu stále,” hovorí Mohamed Elkasbaoui, riaditeľ Kultúrneho centra v Skoura, ktorého hlavnou úlohou je ochrana palmových hájov. “Len vďaka nim dokážeme v púšti prežiť.” Keď sa po oáze prechádzate, pochopíte, čo tým myslí. Zberači ďatli šplhajú po stromoch a odsekávajú vetvy s ovocím. Hlinené tehly, ktoré sa práve sušia na slnku, sú obohatené o palmové vlákna, ktoré im dodajú na životnosti. V tieni paliem stoja babičky a dedkovia a pozorujú vnúčatá bežiace z brán miestnej školy. Z týchto vysokých stromov získavajú miestny naozaj mnoho – jedlo, príbytok, pohodlie…

Obchodníci s korením už do Skoura dávno necestujú, ale aj napriek tomu je táto zelená oáza pohladením pre dušu pre každého milovníka slnka. 24 kilometrový patchwork starostlivo udržiavaný pozemok je zalievaný dômyselným, storočiami starým zavlažovacím systémom. Stánky na miestnych trhoch sa preto prehýbajú pod púštnym ovocím a zeleninou – paradajkami i granátovými jablkami, a keď večer predavači pod tieňom vysokých paliem skladajú stánky, nikto sa neponáhľa domov. Život tu beží pomaly.