„Beurre Café de Paris“ je známe po celom svete ako bylinkové maslo, ktoré sa podáva roztopené na steaku, ale jeho pôvod je skôr švajčiarsky ako parížsky. V roku 1930 otvoril šéfkuchár Boubier v Ženeve pôvodnú reštauráciu Café de Paris s pomerne netradičnou stratégiou: podávať jedno hlavné jedlo a robiť ho dobre. Dodnes sa v reštaurácii podáva len entrecôte, pripravený tak, ako ho máte radi, s jednoduchým zeleným šalátom, hranolkami a ikonickou maslovou omáčkou.

Zaujímavé je, že Café de Paris bolo také úspešné, že sa v jeho začiatkoch zrodila rivalita medzi reštauráciami. V roku 1959 otvoril Paul Gineste de Saurs v Paríži reštauráciu Le Relais de Venise – L’Entrecôte s takmer identickým konceptom. Hostia si môžu objednať len steak-frites, ktorý sa podáva s horčicovým šalátom s orechmi a podobným druhom masla. V roku 1979 sa reštaurácia dostala do Ženevy, domovskej krajiny svojho predchodcu.

Aby sa situácia ešte viac skomplikovala, obe pôvodné reštaurácie majú niekoľko licencovaných pobočiek. Licencované pobočky L’Entrecôte nájdete po celej Európe a na Blízkom východe, zatiaľ čo Café de Paris ohlásilo plány na ďalšiu expanziu.

Pôvodná reštaurácia Café de Paris má ako motto, ktoré je možno narážkou na napodobňovanie, toto: „Toujours Imitée, Jamais Egalée“ („Vždy napodobňované, nikdy nie rovnaké“). Recepty na omáčky sú dodnes prísne strážené tajomstvo, napriek viacerým pokusom o ich rozlúštenie. Francúzske noviny Le Monde oznámili, že sa im podarilo rozlúštiť recept, ktorý obsahoval smotanu, dijonskú horčicu, čerstvý tymián a kuracie pečienky. Café de Paris však rázne popiera, že by sa im to podarilo. Na to si budete musieť pozrieť originál.