Schwarzes Café

Keď David Bowie koncom 70. rokov odišiel z Los Angeles do malého bytu v Západnom Berlíne, rýchlo sa stal súčasťou tamojšej nočnej scény. „Berlín ma dlhé roky priťahoval ako niečo podobné úkrytu,“ povedal neskôr. „Bolo to jedno z mála miest, kde som sa mohol pohybovať prakticky anonymne.“ Podľa miestnych obyvateľov bolo možné hudobníka často zazrieť v Chez Romy Haag, rovnomennom kabarete, ktorý patril legendárnemu transsexuálovi a impresáriovi nočného života, alebo si dať steak s Iggym Popom pod neónovým nápisom Paris Cafe.

Schwarzes Café otvorili v Berlín roku 1978, na sklonku obdobia Thin White Duke Davida Boowieho. Rýchlo sa stala jedným z jeho pravidelných miest. Reštaurácia bola dielom radikálneho socialistického kolektívu, ktorý ju otvoril po Tunixovom kongrese, ľavicovom zhromaždení na Technickej univerzite (TU). Rýchlo sa stala centrom vďaka jednej zvláštnosti: s výnimkou krátkeho okna v utorok ráno na upratovanie sa nikdy nezatvárala.

Aj po desiatkach rokov pôsobí Schwarzes Café na ulici Kantstrasse takmer vyzývavo a nesúrodo so svojím okolím. V okne barokovej fasády budovy v horčicovom odtieni svieti dúhový nápis Papagáj. Štamgastov možno neustále vidieť fajčiť a popíjať na balkóne.

Interiér s odlupujúcou sa omietkou a obrovskou diskotékovou guľou pôsobí nádherne schátralým dojmom umeleckého squatu. V dôsledku pandémie COVID-19 kaviareň Schwarzes Café trochu skrátila svoje otváracie hodiny, takže už nie je skutočnou kaviarňou s nepretržitou prevádzkou. Napriek tomu majitelia nalievajú whisky sours dlho po tom, čo ostatné bary v okolí zmĺkli, a o niekoľko hodín neskôr, keď vyjde slnko, nasleduje káva a vajíčka.