Dedina figurín

Jedna trieda v škole v Nagoro je plná mlčiacich študentov. Všetci upierajú pohľad smerom k tichej učiteľke a deň za dňom sedia bez pohnutia vo svojich laviciach bez jediného slova či otočenia stránok v učebnici.

Študenti i učiteľka sú totiž figuríny, ktoré vytvorila miestna umelkyňa Ayano Tsukimi potom, čo bola škola, kvôli nedostatočnom počte študentov, uzatvorená. Tsukimi sa narodila v Nagoro, ale mnoho rokov prežila v treťom najväčšom japonskom meste Osake. Keď sa do svojej rodnej dediny vrátila, zistila, že tu počet obyvateľov klesol z 300 na len 35.

Figuríny pôvodne vznikali ako strašiaci, ktorí mali odháňať od miestnych polí vtákov. Postupne však začala Tsukimi tvoriť figuríny pripomínajúce starých priateľov a rodinných príslušníkov, ktoré umiestňovala tam, kde jej blízky kedysi trávili najviac času. Figurína v čižmách a pláštenke u potoka chytá ryby. Pár postarších manželov sedí na lavičke pred domom a pozoruje dianie okolo.

Tsukimi odhaduje, že vyrobila okolo 300 figurín, čo znamená, že na každého živého obyvateľa dediny ich pripadá 10.