Za bielymi terasami podobnými tureckému Pamukkale netreba cestovať až do Turecka. Jednu menšiu verziu máme v slovenskej Santovke a ďalšia vyrastá len päť kilometrov od Egeru pri maďarskej dedine Egerszalók. Miestni jej hovoria Sódomb – Soľný kopec – a z diaľky skutočne vyzerá, akoby sa uprostred zeleného svahu držal kus snehu aj počas horúceho leta. Po bielych stenách steká horúca termálna voda, vytvára malé kaskády a za chladného počasia sa nad celým svahom prevaľuje para.
S tureckým Pamukkale sa Egerszalók porovnáva prakticky automaticky. Biele terasy vznikajú podobným procesom, pri ktorom termálna voda po ochladení zanecháva minerálne usadeniny. Maďarský Sódomb dnes zaberá približne 1 200 štvorcových metrov a voda prichádza z hĺbky okolo 410 metrov s teplotou 65 až 68 °C. Obsahuje vápnik, sodík, horčík, síru a množstvo ďalších minerálnych látok a stopových prvkov.
Názov Sódomb je pritom trochu miestny marketing. So soľou má spoločné najmä meno a bielu farbu. Samotný útvar tvorí predovšetkým vápenatý tuf a jeho povrch nie je stále snehobiely. Riasy a sinice ho dokážu sfarbiť do zelena, síra pridáva žlté tóny a pri dostatku slnka sa objavujú ružové až červenkasté miesta. Práve farebné škvrny bývajú na internete pravidelne interpretované ako dôkaz, že kopec chátra. Miestny prevádzkovateľ vysvetľuje presný opak: ide o prirodzené procesy prebiehajúce na živom povrchu termálneho prameňa.
Najlepšia časť Egerszalóku sa začala úplnou náhodou. V roku 1961 sa tu nehľadali termálne kúpele ani budúca turistická atrakcia. Geológovia vŕtali kvôli rope a zemnému plynu. Namiesto čierneho zlata trafili v hĺbke približne 405 až 410 metrov horúcu vodu. Vrt po práci poriadne neuzavreli a voda začala voľne tiecť po svahu. Uhličitan vápenatý sa postupne usádzal a z obyčajného kopca začala vyrastať jedna z najfotografovanejších atrakcií severného Maďarska.
Samotná voda je oveľa staršia. Izotopové a balneologické výskumy jej pripisujú vek približne 18–20-tisíc rokov. Ide o dávnu dažďovú vodu, ktorá sa pomaly dostávala hlbšie do podložia, zohriala sa a obohatila o minerály, kým ju ropný vrt neposlal späť na povrch. Biely kopec teda začal rásť až v roku 1961 z vody, ktorá sa pod zemou pohybovala ešte od poslednej doby ľadovej.
A rastie stále. Keď sa začali šíriť fotografie údajne „zničeného“ Sódombu, miestni si nechali jeho vývoj zmerať oveľa presnejšie. Pri 3D topografickom výskume geodeti použili 3 444 meracích bodov a porovnali výsledky so staršími údajmi. Medzi rokmi 2006 a 2020 pribudlo približne 266 kubických metrov vápenatého tufu.
Ešte zvláštnejšia bola éra, keď si návštevníci začali Sódomb odnášať domov. V 80. rokoch ľudia odlamovali kúsky pórovitého materiálu a používali ich ako akúsi domácu kúpeľnú surovinu. Podľa miestneho prevádzkovateľa sa objavili dokonca prípady, keď po materiál prišli nákladné autá. Obec preto musela prístup obmedziť a dnes je pôvodný útvar miestne chránený.
Horúca voda sa časom stala základom celého kúpeľného areálu. Pri Sódombi vyrástli Saliris Thermal & Spa a menšie Nostalgia kúpele, takže sa dá pohľad na biele kaskády spojiť priamo s kúpaním v egerszalóckej termálnej vode. Na svah sa kvôli ochrane útvaru nelezie, popri ňom však vedie chodník, z ktorého sa dá pozorovať voda, para aj meniace sa farby usadenín. Okolie Sódombu a kúpeľov získalo v roku 2016 oficiálny štatút liečebného miesta.
Egerszalók má pritom dosť materiálu aj na celý víkend. Na opačnej strane dediny sú do mäkkého ryolitového tufu vysekané staré jaskynné obydlia, dnes sprístupnené ako múzeum so Sáfránykertom. V okolí vedú chodníky ku kaptárkövek, zvláštnym tufovým skalám s umelo vytesanými výklenkami, ktorých pôvodné využitie dodnes vyvoláva spory. Miestne trasy tieto miesta priamo spájajú so Sódombom; obec odporúča približne päťkilometrový okruh cez jaskynné obydlia, termálny areál a samotný kopec.
A potom je tu Eger. Päť kilometrov od termálnych bazénov čaká historické centrum, hrad a jeden z najznámejších maďarských vinárskych regiónov. Samotný Egerszalók patrí do Egri borvidéku a v dedine fungujú malé pivnice, kde sa vedľa miestnych bielych a červených vín objavuje aj Egri Bikavér. Kombinácia horúcej vody, bieleho kopca a vínnej pivnice je podstatne realistickejší plán na víkend než expedícia za kúpeľnou procedúrou na druhý koniec sveta.
