Hora krížov

Kríž je univerzálnym kresťanským symbolom víťazstva a spásy, no zároveň nesmierneho utrpenia a mučivej smrti. Všetky kresťanské cirkvi ho prijali ako znak viery bez ohľadu na odlišnosti v ich učení. Na kopci asi 12 kilometrov severne od mesta Šiauliai však stoja stovky a tisíce krížov – od jednoduchých ručne zviazaných drevených konárikov až po niekoľkometrové veľkolepé vyrezávané krucifixy – ako svedectvo náboženskej oddanosti a dlhého a ťažkého boja litovského národa.

Zvyk stavania krížov na tejto hore, ktorá je skôr 10 metrov vysokým pahorkom, sa zvyčajne datuje do obdobia po prvom zo série neúspešných povstaní litovských roľníkov proti ich ruským pánom, ktoré sa odohralo v roku 1831. V mnohých prípadoch pozostalým neostali telá, ktoré by pochovali, a tak vztýčili aspoň kríže na pamiatku nezvestných, malé totemy ich odboja. Niektorí miestni historici síce veria, že táto tradícia siaha až do 14. storočia, keď Šiauliai vyplienili nemeckí rytieri, ale naplno sa zakorenila až okolo roku 1900, keď tu podľa záznamov stálo najmenej 130 krížov.

Po prvej svetovej vojne získala krajina nezávislosť od Ruska a hora sa stala miestom pravidelných stretnutí a modlitieb. V druhej svetovej vojne mesto obsadili Nemci a sovietske vojsko ho masívne ostreľovalo v snahe získať ho späť. Našťastie sa ho napokon podarilo oslobodiť od nacistov, Litvu však pripojili k ZSSR ako Litovskú sovietsku socialistickú republiku. V Sovietskom zväze sa náboženské obrady konať nesmeli a na Horu krížov bol vstup zakázaný. Do Stalinovej smrti v roku 1953 muselo odísť asi štvrť milióna Litovčanov do vyhnanstva v rozľahlých mrazivých pustinách Sibíri a tí, čo sa odmietli vzdať katolíckej viery – ktorú dodnes praktikuje 80 percent obyvateľstva krajiny -, mali medzi nimi silné zastúpenie. Tým sa však len posilnil význam Hory krížov ako miesta spomienok a disentu. Navzdory kordónom a strážcom z KGB tu ľudia naďalej vztyčovali kríže. Autority sem trikrát vyslali buldozéry, aby miesto zrovnali so zemou. Ostali po nich len hromady trosiek a odpadu, ale napriek tomu tu vždy hneď vzápäti začali vyrastať nové kríže. Litovských veriacich a disidentov nič nezastrašilo. S pádom Sovietskeho zväzu v roku 1991 si mohla Litva znovu užívať nezávislosť. Hora krížov, ktorú má odvtedy národ v úcte ako symbol nesmierneho náboženského a politického významu, sa prudko rozrástla a dnes je na nej podľa odhadov viac ako 100 000 krížov. Zo všetkých kútov sveta sem prichádzajú tisícky pútnikov, ktorí nasledujú príklad svätého otca, pápeža Jána Pavla II., ktorý tu v roku 1993 sám postavil kríž.