Juodasis Vaiduoklis (Čierny duch)

Klaipéda (predtým Memel) je historické a pomerne pokojné prístavné mesto na pobreží Baltského mora v Litve. Od prvej zmienky v historických záznamoch z roku 1252 sa striedavo nachádzalo pod správou križiakov, Pruského kráľovstva, Nemeckého cisárstva a sovietskej Červenej armády.

Vďaka svojej historickej úlohe jedného z najvýznamnejších nezamŕzajúcich prístavov vo východnej časti Baltského mora bola Klaipéda dlho dôležitým námorným miestom s veľkými lodenicami a rybárskymi prístavmi. V posledných rokoch do Klaipédy prichádzajú výletné lode, ktorých pasažieri vystupujú na breh, aby si vychutnali neďaleké biele piesočnaté pláže a početné mestské divadlá, múzeá, historické pamiatky a tradičné pivovary.

Pravdepodobne najnezvyčajnejšia pamiatka v starom meste, aspoň pre novoprichádzajúcich turistov, sa nachádza na pokojnom nábreží. Tu sa z vody šplhá prízračná postava v kapucni, nie nepodobná Nazgulovi z Pána prsteňov, a v zovretej ruke drží lampáš.

Bronzová socha známa ako „Juodasis Vaiduoklis“ (Čierny duch) desí deti od roku 2010. Postava, ktorú vytvorili sochári Svajunas Jurkus a Sergejus Plotnikovas, je vysoká 7,8 stôp, pričom približne polovica je pod úrovňou chodníka na nábreží a polovica nad ním. Okrem rúk ducha je rúcho s kapucňou vnútri prázdne, čo vytvára zvláštne expresívny prízračný vzhľad navzdory absencii akýchkoľvek čŕt tváre.

Pre mnohých novopríchodzích je hlavnou otázkou v súvislosti s touto strašidelnou sochou: Prečo? Nuž, všetko sa viaže k miestnej legende, ktorá nie je až taká desivá, ako by ste si predstavovali. Táto legenda pochádza z roku 1595, keď Hans von Heidi, jeden zo strážcov Klajpedského hradu, absolvoval svoju nočnú obchôdzku v blízkosti prístavu.

Z ničoho nič sa pri brehu vody objavila postava v kapucni. Namiesto toho, aby na prekvapeného strážcu zaútočila, spýtala sa ho, ako sa darí zásobovať mesto obilím a drevom. Von Heidi informoval ducha, že mesto má dostatočné zásoby, ale duch ho varoval, že to nebude stačiť. V tej chvíli prízrak zmizol.

V starých časoch boli ľudia, samozrejme, náchylní veriť slovám duchov, čarodejníc, škriatkov a obrov. A tak Hans von Heidi poslušne informoval svojich nadriadených o stretnutí s duchom a mesto sa pustilo do zvyšovania zásob dreva a obilia. Potom nasledovalo niekoľko bezútešných rokov hladu a sucha, ktoré obyvatelia Klaipédy prežili len vďaka varovaniu ducha.

Takže namiesto toho, aby bola socha Čierneho ducha zvrátenou poctou nejakému zlovestnému prízraku podobnému Nazgulovi, vzdáva hold prízračnému záchrancovi Klaipédy: akémusi Casperovi, len oveľa desivejšiemu.