Pamätník lotyšských strelcov

Lotyšskí strelci boli vojenským bataliónom ruskej cárskej armády, ktorý vznikol v roku 1915. Cieľom tohto bataliónu bolo brániť pobaltské územia proti Nemcom počas prvej svetovej vojny.

Spočiatku boli strelci zložení z dobrovoľníkov, ale od roku 1916 sa batalión formoval na základe brannej povinnosti. Do Lotyšskej streleckej divízie bolo povolaných približne 40 000 vojakov. Batalión sa používal ako elitná jednotka v cisárskej aj boľševickej armáde.

Napriek tomu, že utrpeli veľké straty, podarilo sa im prelomiť nemeckú obrannú líniu. Žiaľ, toto nákladné úsilie bolo márne. Ruská armáda stratila pri neúspešnom útoku vyše 26 000 vojakov, z týchto obetí prišlo o život približne 9 000 lotyšských strelcov, čo bola približne tretina bataliónu. Vysoký počet obetí viedol k pocitom nevôle voči ruským generálom a cárovi. Táto nevôľa spôsobila nárast podpory boľševikov, ktorí v tom čase presadzovali ukončenie vojny.

Socha z červenej žuly sa považuje za kontroverznú, pretože pôvodne bola venovaná lotyšským červeným strelcom, z ktorých sa niektorí stali Leninovými osobnými strážcami.

Niektorí obyvatelia Rigy považujú pomník za symbol starého komunistického systému a radi by ho videli zbúraný. Iní obyvatelia mesta sa však domnievajú, že je to vlastne potrebná pocta Lotyšom, ktorí bojovali počas prvých rokov prvej svetovej vojny. Socha je vraj teraz na počesť všetkých lotyšských strelcov.