Mauna Kea

Tu hore, na vrchole tejto odľahlej, rozľahlej hory, sa zdá nebo skoro na dosah. Také množstvo hviezd, ktorých hustota na atramentovo čiernej oblohe vyzerá ako nebeské akné či ako skvostná vyrážka, ste ešte nevideli. Súhvezdia sa mihotajú. Mliečna dráha za sebou necháva šmuhy. Tu a tam vám nad hlavou prebleskne iskra. Všetky tie hviezdy, tie vzdialené spomienky vesmíru, hovoria rečou vedy. Viet, že sú to svetelné gule horúceho plynu, ktoré držia pohromade vlastnou gravitáciou a horia celé bambilióny rokov. Lenže ani cez znalosti astronomickej skutočnosti nestrácajú nič na svojom kúzle. Nie je divu, že domorodí Havajci, ktorí stáli na vrchole divokých škvárových svahov Mauna, mali pocit, že sa ocitli v ríši bohov. Tu, vysoko nad oceánom, kde sa hlavou dotýkate neba, môžete nájsť svoju manu (božskú silu) a môžete cítiť spojenie medzi nebom a zemou…

Ohromná hora Mauna Kea dosahuje výšky dobrých 4207 metrov a je najvyšším bodom Havajských ostrovov. Kvôli zimnému snehu, ktorí leží v jej vznešených výšinách, sa jej hovorí “Biela hora”. Napriek tomu z Mauna Kea vidíte necelú polovicu. Od úpätia priamo na dne Tichého oceánu až k masívnemu vrcholu, ktorý sa driape do nebies, meria viac ako 10 000 metrov, a je tak dokonca vyšší než Mount Everest – a teda najvyšší na celej planéte.

Z hľadiska geológie je hora Mauna Kea – jedna z piatich nepokojných sopiek tvoriacich Veľký ostrov Hvaj – vlastne ešte dieťa: vznikla len pred miliónom rokov. Mohutná podvodná erupcia spôsobila, že sa z morského dna vyvalili obrovské prúdy lávy, ktoré sa vŕšili a vŕšili, až postupne vytvorili túto obriu sopku. Prvý ľudia – dobrodružný Polynézania vo svojich moreplaveckých kanoe – sem priplávali len pred 1500 rokmi. Neprekvapí teda, že tento masívny pahorok týčiaci sa uprostred modrého oceánu ich zaujal a začlenili ho do svojich povestí o stvorení.

Žiadne písomné záznamy o týchto mýtoch spočiatku neexistovali. Predávali sa ústne. Jednou z ich verzií bol Kumulipo (čo sa prekladá ako “počiatok v hlbokej temnote”), historický mele oli (spev) o viac než dvoch tisícov veršov, ktorý líči havajský príbeh o stvorení. Napovedá, ako vyzerali starodávne spoločenské štruktúry, a dokumentuje genealógiu najdôležitejších ostrovných náčelníkov. Tlačou vyšiel prvýkrát na konci 19. storočia.

Podľa niektorých legiend sa nebeský otec Wakea kedysi dávno pozrel dole a zbadal krásu Papahanaumoku, matky Zeme. Videl, ako sa okolo jej tela vlní oceán a jeho vody sa trbliecu svetlom podobným hviezdam. Vzali sa a stali sa prvými rodičmi: z ich lásky potom vzniklo všetko, vrátane Havajských ostrovov a ich hôr, ktoré ovenčili girlandami z mrakov a morskej peny. Veľký ostrov bol ich hiapo (najstaršie dieťa) a Mauna Kea jeho piko (pupok). Pre domorodých Havajcov teda Mauna Kea nie je len sopka, ale kupuna (predok): stredobod existencie a pupočná šnúra spojujúca zem s bohmi.

Na Mauna Kea vraj sídlia štyri ženské božstvá: bohyne snehu Poli’ahu, vládkyňa hmly Lilinoe, anjel podzemných vôd Waiau a Ka Houpo o Käne, ktorá reprezentuje pramene. Podľa jedného príbehu raz Poli’ahu sánkovala na východnom svahu hory, keď ju nejaká cudzinka vyzvala k závodu. Poli’ahu túto tajomnú postavu dvakrát porazila, ale keď pred ňu v treťom kole cudzinka vypustila rozžhavenú lávu, ukázalo sa, že ide o bohyňu sopiek Pele. Poli’ahu vybehla na horu Mauna Kea, na ohnivý prúd pod sebou hádzala sneh, a lávu tak navždy vykázala do južných kútov Veľkého ostrova. I dnes sa hovorí, že Pele vládne aktívnym sopkám Kilauea Mauna Loa na juhu, zatiaľ čo Poli’ahu je vládkyňou spiacej Mauna Kea, ktorá leží ďalej na sever.

Mauna Kea možno nechrlí plamene a hnev ako iné havajské vrcholy, jej horné svahy však zostávajú nedostupné a neznáme. Domorodí Havajci ju považujú za zvláštne miesto a k jej vrcholu pristupujú s úctou a opatrnosťou. Podľa nich sa svet delí na Wao Kanaka a Wao Akua – oblasť ľudí a oblasť bohov a duchov. Vrchol Mauna Kea považujú za Wao Akua, teda za miesto, kam by ľudia nemali vstupovať bez dôvodov a rozmyslu. Sopka je domovom úcty stvoreného nie človekom, ale akua (bohmi), a riadi sa zákonmi nebies. Vďaka krajine riedkej a húževnatej alpskej tundry, čierneho čadiča, uhlíkových púští a často divokých vetrov rozhodne vyzerá ako z iného sveta.

Mauna Kea je navyše posiata zvláštnými wahi pana (posvätnými miestami) – slovo “wahi” pritom znamená “miesto” a “pana” zase “pulz”, doslova ide teda o “miesta s pulzom” alebo živé priestory. Sú tu heiau (chrámy), lele (oltáre) a pohrebiská, na ktoré by sa mal podľa Havajcov brať ohľad. Návštevníkov preto žiadajú, aby nechodili až na kužel z uhlíkov, ktorý je skutočným vrcholom Mauna Kea.

Menej duchovné sú takzvané “golfové loptičky”, baňaté biele astronomické observatória rozosiate po obzore, ktoré ku svojmu skúmaniu vesmíru využívajú vysokú polohu a suchú, jasnú oblohu – pokiaľ ide o hviezdy, ide totiž o jedno z najlepších pozorovateľských miest na svete. Niektorí ľudia tieto výškové vedecké stanice milujú, iní ich nenávidia. Rozhodne však zaručujú, že táto hora zachováva spojenie medzi ľudským pokolením a nebesami.