V roku 1882 predstavilo Havajské kráľovstvo novú kráľovskú rezidenciu, ktorá mala upevniť jeho zvrchovanosť a postavenie moderného štátu. O iba 11 rokov neskôr sa palác stal dejiskom jedných z najdramatickejších udalostí zániku havajskej monarchie.
Miesto, na ktorom stojí palác ʻIolani, bolo sídlom kráľovskej moci na Havaji od roku 1845, keď kráľ Kamehameha III. presunul hlavné mesto z Lahainy do Honolulu. Na pozemku vtedy stála staršia kráľovská rezidencia Hale Aliʻi („Dom náčelníka“), postavená z koralových blokov a dreva, a nie monumentálny palác inšpirovaný európskou architektúrou, ktorý tu stojí dnes. Novú budovu dal takmer o 30 rokov neskôr vybudovať kráľ David Kalākaua po svojom nástupe na trón.
Kalākaua bol prvým havajským kráľom, ktorý navštívil Spojené štáty, a prvým vládnucim monarchom, ktorý absolvoval cestu okolo sveta. „Veselý monarcha“, známy spoločenským životom a veľkolepými podujatiami, bol zároveň výrazným podporovateľom havajského umenia a kultúry a pomohol vrátiť hulu do verejného života po desaťročiach obmedzovania. Keď v roku 1874 nastúpil na trón, staršiu rezidenciu, ktorú Kamehameha V. premenoval na ʻIolani na počesť svojho brata, našiel v zlom stave. Rozhodol sa preto, že Havajské kráľovstvo potrebuje palác, ktorý bude navonok vyjadrovať jeho miesto medzi modernými štátmi.
Starú rezidenciu zbúrali a základný kameň nového paláca ʻIolani položili 31. decembra 1879. Stavba bola dokončená v roku 1882 a patrí k najvýraznejším príkladom havajskej renesancie, v ktorej sa historické talianske formy spojili s miestnymi havajskými prvkami do elegantných, bohato zdobených fasád, subtílnych stĺpov a širokých veránd. Jej architektúra je natoľko osobitá, že dostala vlastné označenie American Florentine; palác ʻIolani je jedinou budovou tohto štýlu na svete.
Po smrti kráľa Kalākauu v roku 1891 v San Franciscu, kde sa liečil, nastúpila na trón jeho sestra Liliʻuokalani. Snažila sa posilniť právomoci monarchie a navrhla novú ústavu, ktorá mala zmeniť politické pomery vytvorené ústavou z roku 1887, čo vyvolalo silný odpor skupiny známej ako Committee of Safety. Tá s podporou amerického ministra na Havaji zvrhla v roku 1893 vládu Liliʻuokalani a kráľovná sa pod protestom vzdala výkonu moci. Neúspešný pokus havajských rojalistov o obnovenie monarchie v roku 1895 viedol k jej zatknutiu, vzdaniu sa nárokov na trón a vojenskému procesu priamo v trónnej sále paláca. Následne ju takmer osem mesiacov väznili v izbe na druhom poschodí.
Po zvrhnutí Havajského kráľovstva slúžil palác ʻIolani ako sídlo Dočasnej vlády, Havajskej republiky, vlády Havajského teritória a počas stanného práva v druhej svetovej vojne aj ako veliteľstvo vojenského guvernéra. Po prijatí Havaja do Únie v roku 1959 ho využívala aj štátna vláda. V roku 1969 sa úrady presťahovali do nového kapitolského komplexu a palác po takmer 80 rokoch prestal slúžiť ako vládna budova. Nasledovala rozsiahla obnova a v roku 1978 bol sprístupnený verejnosti ako múzeum.
Pri obnove múzea sa odborníci snažili čo najpresnejšie vytvoriť prostredie z čias, keď bol ʻIolani oficiálnym kráľovským sídlom. Podľa historických podkladov rekonštruovali pôvodné textílie a po celom svete vyhľadávali zariadenie, ktoré po prevrate Dočasná vláda rozpredala na verejnej aukcii. Návštevníci dnes vidia pôvodnú Trónnu sálu, Veľkú halu a Štátnu jedáleň, apartmány kráľa a kráľovnej aj Izbu uväznenia, kde sa nachádza prikrývka Queen’s Quilt, ktorú Liliʻuokalani zhotovila počas svojho väznenia.
