Mauthausen

Mauthausen bol jediný autonómny nacistický koncentračný tábor plnej veľkosti, ktorý vznikol na rakúskej pôde počas Tretej ríše. Mal však množstvo satelitných táborov, pričom niektoré boli dosť veľké. Väzni sa využívali na nútenú prácu v priľahlom kameňolome (produkovali stavebný materiál pre veľkolepé architektonické projekty nacistov) a dozorcovia SS ich často sácali cez okraj kameňolomu dolu kolmým útesom, len aby mohli sledovať ich smrť. Dokonca preň mali cynický názov Fallschirmspringewand (Stena parašutistov).

Vyčerpaní väzni často padli pod nákladom skál a zrútili sa zo schodiska na dno kameňolomu. Týchto 186 schodov si preto vyslúžilo názov Todeststiege, teda sochy smrti. V Mauthausen bola aj plynová komora, hoci nešlo o systematický “vyhladzovací” tábor. Z 200 000 väzňov, ktorí prešli bránou tábora, však prežila len polovica. Tábor oslobodili americkí vojaci 5. mája 1945 tesne pred koncom vojny a predali ho do rúk Sovietom, keďže patril do ich okupačnej zóny. Neskôr sa vrátil pod správu Rakúska a už v roku 1949 tu zriadili pamätník.

V priebehu rokov bolo pridaných niekoľko ďalších monumentov a v roku 1970 sa otvorila prvá výstava. Odvtedy sa lokalita výrazne zmodernizovala: pred hlavnou bránou v roku 2003 postavili návštevnícke centrum a v roku 2013 sa vnútri otvorila úplne nová a moderná expozícia.

Mauthausen sa odlišuje od iných podobných lokalít hlavne tým, že sa zachovalo mnoho pôvodných budov postavených z odolnej žuly z miestneho kameňolomu. Vonkajšie múry pripomínajúce pevnosť a strážne veže preto vyzerajú viac-menej rovnako ako v čase svojho vzniku. Dokonca stoja aj niektoré pôvodné drevené baráky. Prepracované výstavy sú dnes v dvoch jazykoch, takže sú už oveľa prístupnejšie aj pre zahraničných návštevníkov.

Keď vyjdete zo samotného tábora a prejdete okolo zhluku pamätníkov, môžete sa vydať po chodníku na vrchol bývalého kameňolomu. Dokonca sa môžete prejsť aj po známych “schodoch smrti”.