Múzeum a krypta bratov kapucínov

V roku 1775 o nej markíz de Sade napísal: “Nikdy som nevidel nič ohromujúcejšie.” Krypta bola podľa jeho predstáv.

Mark Twain o nej napísal vo svojej knihe Nevinní v cudzine z roku 1869. Keď sa Twain opýtal jedného z mníchov, čo sa stane, keď zomrie, mních odpovedal: “Všetci tu nakoniec budeme musieť ležať.” A skutočne tu ležia. Približne 4 000 kapucínskych mníchov, ktorí zomreli v rokoch 1528 až 1870, stále leží, visí a všeobecne zdobí kryptu Santa Maria della Concezione v Ríme.

V roku 1631 bratia kapucíni, nazývaní tak kvôli kapucniam, ktoré boli súčasťou ich rehoľného habitu, opustili kláštor svätého Bonaventúry pri Fontáne di Trevi a prišli žiť do Santa Maria della Concezione, z ktorého zostal len kostol a krypta. Kardinál Antonio Barberini (pápežov brat a člen kapucínskeho rádu) im prikázal, aby so sebou do nového domova priniesli aj pozostatky zosnulých bratov, aby boli všetci kapucíni na jednom mieste.

Namiesto toho, aby mnísi jednoducho pochovali pozostatky svojich mŕtvych bratov, vyzdobili steny krypty ich kosťami, aby si pripomenuli, že smrť môže prísť kedykoľvek. Na tabuli v krypte sa píše: “Čím ste teraz vy, boli sme kedysi my; čím sme teraz my, budete aj vy.”

V kostnici sa nachádza krypta lebiek, krypta kostí nôh a azda najzvláštnejšia “krypta panvy”. Mumifikovaní mnísi boli oblečení do mníšskych šiat a zavesení na stenách a strope. S príchodom elektriny boli do niektorých visiacich mníchov zabudované svietidlá, ktoré priniesli nový význam slovnému spojeniu “večné svetlo”.

Osobitnou ozdobou krypty je kostra uzavretá v ovále z kostí, ktorá drží kosu a váhy – nástroje vyrobené výlučne z, áno, kostí. Hovorí sa, že krypta bola inšpiráciou pre Sedleckú kostnicu v Českej republike.