Múzeum Quai Branly

Múzeum Quai Branly v Paríži (Musée du quai Branly) je rozdelené do štyroch sekcií – Afrika, Ázia, Amerika a Oceánia – a predstavuje množstvo artefaktov, ktoré približujú pôvodné umenie nezápadných civilizácií z celého sveta. Pri prehliadke pozoruhodnej kultúrnej zbierky ľahko pochopíte, prečo tieto staroveké majstrovské diela tak inšpirovali veľkých európskych umelcov 20. storočia.

V múzeu je naraz vystavených približne 3 500 exponátov z celkovej zbierky 450 000 artefaktov. V galérii Oceánia nájdete medzi mnohými pokladmi aj divoko vyzerajúce drevené veslá s krokodílími hlavami, ktoré kedysi zdobili kanoe kmeňov Papuy-Novej Guiney, alebo vás ohromí monolitická vážnosť sochy z Veľkonočného ostrova Rapa Nui.

Ak sa presuniete do galérie Afrika, môžete sa nechať očariť vznešenými podobami stoviek masiek vyrobených kmeňmi z celého kontinentu, ktoré vás obklopia smútkom, radosťou, strachom alebo úctou ich majstrov. Alebo váš pohľad upútajú tradičné kmeňové šperky, ktoré nosia generácie alžírskych neviest v deň svojej svadby.

V ázijskej galérii vás možno očarí kúzlo indonézskych tieňových bábok; v Amerike nájdete desivú kamennú sochu mayského boha smrti Ah Puch, ktorá stáročia ležala ukrytá v guatemalskej džungli. Všetky tieto poklady hovoria o bohatých prameňoch mytológie a tisícoch spôsobov, akými si ľudia na celom svete predstavovali lásku, strach, nádej, smrť, prírodu a vesmír.

Mnohé z artefaktov z Afriky a Oceánie boli kedysi vystavené v galériách paláca Trocadéro, kde ich mali možnosť vidieť napríklad Pablo Picasso, Amedeo Modigliani či Paul Gauguin. Títo umelci boli natoľko inšpirovaní tým, čo videli, že začali kritizovať, spochybňovať a prevracať stagnujúce koncepcie západného umenia, ktoré dominovali koncom 19. a začiatkom 20. storočia, a hľadať hlbšie pochopenie toho, čo znamená byť človekom.

Múzeum Quai Branly sa nezaobišlo bez kontroverzie, keďže mnohé z vystavených diel boli zozbierané (a niekedy aj ukradnuté) v období od 18. do 20. storočia počas koloniálnej expanzie Francúzska a iných európskych impérií. Tieto európske mocnosti ospravedlňovali svoje dobývanie tvrdením, že majú zákonné a náboženské právo na pôdu pôvodných obyvateľov. Múzeum ako také bolo v centre prebiehajúcej diskusie o “dekolonizácii” západných múzeí. V nadväznosti na túto diskusiu Quai Branly vyvinulo niekoľko úprimných snáh o nápravu historických krívd vrátením mnohých artefaktov, ktoré majú náboženský význam, do krajín ich pôvodu.