Odtlačky rúk satí

Hneď vedľa Železnej brány sa na stene pevnosti Mehrangarh zo 17. storočia leskne 31 okrových odtlačkov rúk. Mnohé z nich majú veľkosť detskej dlane. Každý odtlačok bol vytvorený ženou, ktorá sa obetovala a vrhla sa do plameňov pohrebnej hranice svojho zosnulého manžela.

Vo védskej tradícii satí sa vdovy upaľovali, aby tak dokázali oddanosť zosnulému manželovi. Rituál tradične prebieha tak, že vdova drží zosnulého muža v náruči, zatiaľ čo ich oboch spaľujú plamene. Cieľom satí bolo zomrieť so cťou a nevinnosťou a pomôcť svojmu mužovi pri ceste na nebesá. Satí, ktoré sa praktikovalo prevažne v Radžsastháne, sa rozšírilo po celom subkontinente počas 10. storočia.

Anglická správa rituál v roku 1829 zakázala, praktika napriek tomu ďalej prežívala. V roku 1843 sa manželka a konkubíny džópurského mahárádžu Man Singha upálili na jeho pohrebnej hranici v pevnosti Mehrangarh. Posledné doložené satí sa odohralo v roku 1987 v dedine Deorala, kde sa 18 ročná vdova Rúp Kánvár vrhla na pohrebnú hranicu svojho manžela, za ktorého bola vydatá 8 mesiacov. jej obeť zapríčinila, že bol v Indii legailizovaný zákon o prevencií satí, na základe ktorého budú tí, ktorí vdovu v satí podporujú, odsúdení k trestu smrti alebo doživotiu.

Pevnosť Mehrangarh stojí na vrchole 152 metrov vysokého kopca severne od Džópor, 90 minút letecky od Mumbai. Pri návšteve pevnosti si prejdi i krásne izby a múzeum, v ktorom je vystavená vzácna zbroj, výtvarné diela a galéria turbanov.