Ogoniland

Počet účastníkov na prvých Dňoch národa Ogoni v roku 1993 naznačoval, že niečo nie je v poriadku. Pokojného protestu proti ničeniu životného prostredia, usporiadaného v rámci Roka domorodých národov OSN, sa zúčastnilo na tristotisíc ľudí. Hralo sa na bubny, školáčky tancovali vo svite slnka. Tí, na ktorých nezostali transparenty, držali nad hlavou veľké biele hárky papieru s nápisom „Vrahovia, vypadnite“. A kto nemal ani papiere, mával utrhnutými listami zo stromov. Účastníci demonštrácie si utierali pot z čela, zatiaľ čo slávny spisovateľ a hovorca Ogonov Ken Saro-Wiwa volal po finančnej náhrade a konca utrpenia.

Účastnici protestovali proti tridsaťpäť ročnému drancovaniu krajiny ropnými spoločnosťami. Ich činnosť odnášali predovšetkým úrodné roviny v delte Nigeru, kde Ogoni po stáročia lovili ryby a farmárili. Teraz už pôda vinou ropných škvŕn, požiarov a zosuvov tak úrodná nebola. Saro-Wiwa hovoril o ekologickej vojne proti Ogonom, za ktorú bola podľa neho zodpovedná nigérijská vláda a celý ropný priemysel. Nadnárodný gigant Shell Petroleum Development Company sa v celom Ogoniland-e ocitol na čiernej listine.

Saro-Wiwa a jeho blízki získali pre svoju vec medzinárodnú pozornosť a podporu, doma v Ogoniland-e avšak na demonštráciu dorazili vládne vojenské jednotky. Saro-Wiwovi bolo opakovane znemožnené vycestovať do cudziny, zažil šikanu i uväznenie, Ogoni boli stále častejšie terčom násilia. Násilnosti občas organizovala priamo samotná armáda.

V máji 1994 zaútočila na štyroch ogonských vodcov mafie a zabila ich. Presný sled udalostí, ktorý k vraždám viedol, nie je dodnes úplne objasnený, podozrenie ale padlo na agentov porovokatérov. Saro-Wiwa a ďalší skončili pred súdom a boli odsúdení k smrti. Britský ministerský predseda to nazval slovami „falošný súd, zlý verdikt, nespravodlivý rozsudok – a následne justičná vražda“. Vďaka svedkom popravy sa dochovali Saro-Wiwova posledné slová: „Moju dušu si vezme Boh, boj však bude pokračovať“.