Kamakura, hlavné mesto stredovekého Japonska, bolo vždy známe svojím pobrežím. Hoci je dnes obľúbeným letným letoviskom, záliv Sagami bol kedysi bránou pre obchodníkov zo zámoria a zároveň prirodzenou hradbou, ktorá bránila nepriateľom v prístupe.
V čase najväčšej slávy bolo pobrežie Kamakury rušné čínskymi loďami naloženými keramikou a iným tovarom. Plytká zátoka však často spôsobovala ich potopenie, čo si vyžiadalo mnoho ľudských životov.
V roku 1232 sa miestny budhistický kňaz sťažoval na zlý stav prístavu a presvedčil šógunát Kamakura, aby vybudoval ostrov, kde by lode mohli bezpečne kotviť. Výsledkom tohto projektu bol ostrov Wakae, najstarší umelý ostrov v Japonsku, postavený z kameňov pri pláži Zaimokuza, vtedy známej ako Waka.
Ostrov bol využívaný až do konca obdobia Edo, približne do 19. storočia, kedy bol opustený a ponechaný na pospas vlnám. V roku 1924 miestny mládežnícky klub postavil pamätník venovaný jeho histórii a v roku 1968 bol dokonca vyhlásený za národnú historickú pamiatku.
Hoci je ostrov Wakae z veľkej časti v troskách, je stále viditeľný z pláže a občas sa používa na kotvenie lodí. Pri odlive je možné sa naň dostať pešo, aj keď nie každý deň.
