USS Constitution, ktorú pomenoval prvý prezident Spojených štátov George Washington, je známa najmä víťazstvami nad viacerými britskými vojnovými loďami počas vojny v roku 1812. Práve počas nej, v bitke s HMS Guerriere, získala prezývku „Old Ironsides“. Posádka britskej lode si všimla, že delové gule akoby odskakovali od jej trupu, a mala zvolať: „Hurá! Jej boky sú zo železa!“ USS Constitution je oficiálnou štátnou loďou Spojených štátov.
Dnes loď kotví pri móle 1 v Charlestown Navy Yard, ktorý je súčasťou národného parku a leží na konci bostonského Freedom Trail. Je najstaršou stále zaradenou vojnovou loďou na svete, ktorá zostáva na vode. Drevená trojsťažňová fregata amerického námorníctva bola spustená na vodu 21. októbra 1797 v Harttovej lodenici v bostonskej štvrti North End. Bola jednou zo šiestich fregát, ktorých stavbu schválil Kongres zákonom Naval Armament Act z roku 1794, a navrhli ju tak, aby mala silnejšiu výzbroj a robustnejšiu konštrukciu než bežné lode svojej doby.
Old Ironsides spočiatku slúžila počas kvázi vojny s Francúzskom a neskôr sa stala vlajkovou loďou stredomorskej flotily, pričom prvý boj absolvovala proti barbarským pirátom zo severnej Afriky. Počas vojny v roku 1812 dosiahla viacero víťazstiev nad britským Kráľovským námorníctvom. Neskôr pokračovala ako vlajková loď stredomorskej, africkej a tichomorskej flotily až do 50. rokov 19. storočia. Ako vlajková loď African Squadron zajala v roku 1853 svoju poslednú korisť, otrokársku loď H.N. Gambril. Neskôr slúžila počas americkej občianskej vojny ako výcviková loď, prevážala náklad na svetovú výstavu v Paríži v roku 1878 a o tri roky neskôr bola vyradená z aktívnej služby. Naďalej však plnila ľahšie úlohy až do roku 1907, keď ju určili za múzeum.
Loď sa vrátila do prístavu v Bostone a v priebehu rokov privítala množstvo návštevníkov, zároveň však chátrala a opäť si vyžadovala rozsiahlu obnovu. Prezident Franklin D. Roosevelt ju v roku 1940 zaradil do trvalej služby, čím ju do istej miery ochránil pred ďalším zhoršovaním stavu, a zároveň bola určená ako väzenská loď pre dôstojníkov čakajúcich na vojenský súd.
Financie na skutočnú obnovu prišli napokon v 70. rokoch 20. storočia v rámci príprav na oslavy dvojstého výročia Spojených štátov. V Indiane dokonca vyčlenili celý lesný pozemok, ktorý mal zabezpečiť biely dub potrebný na opravy. Veľká loď sa znovu vydala na plavbu a počas podujatia Operation Sail viedla sprievod vysokých plachetníc cez Bostonský prístav, pričom po prvý raz za viac než sto rokov opäť vystrelila zo svojich diel.
Najrozsiahlejšia a historicky najpresnejšia obnova do toho času prebehla v rokoch 1992 až 1996. Pri svojich 200. narodeninách v roku 1997 sa loď plavila vlastnou silou a zopakovala to aj v roku 2012 pri pripomenutí víťazstva nad HMS Guerriere, vďaka ktorému získala svoju prezývku. Ďalší reštaurátorský projekt prebiehal v rokoch 2007 až 2010 a jeho cieľom bolo čo najvernejšie vrátiť loď do podoby z obdobia vojny v roku 1812.
Dnes má loď posádku 60 dôstojníkov a námorníkov, ktorí pomáhajú napĺňať jej poslanie približovať verejnosti úlohu amerického námorníctva vo vojne aj v mieri. Všetci členovia posádky sú príslušníkmi námorníctva v aktívnej službe a ide o čestné osobitné zaradenie. Na prevádzke, údržbe a obnove sa podieľa aj civilný personál Naval History & Heritage Command Detachment Boston. Ten sa zároveň venuje ďalšiemu projektu údržby a obnovy, pri ktorom sa vymieňa zhnité drevo, medené opláštenie trupu, takeláž a ďalšie časti lode.
