V 19. storočí bolo mesto New Bedford v štáte Massachusetts známe ako „mesto, ktoré osvetlilo svet“ vďaka svojej významnej úlohe v love veľrýb, ktoré poskytovali olej do lámp. Aj dnes, dlho po tom, čo veľrybí olej prestal byť používaný a lov veľrýb bol zakázaný, je jeho história a kultúrny vplyv cítiť v celom meste. Múzeum veľrybárskeho priemyslu v New Bedford predstavuje komplexné dedičstvo lovu veľrýb a úlohu, ktorú v tomto kedysi mocnom priemysle zohrávali lode ako Lagoda.
Pôvodná loď Lagoda bola postavená v roku 1826 v lodeniciach Wanton Shipyard v dnešnom Norwelli v štáte Massachusetts. Mala byť pomenovaná po ruskom jazere Ladoga, ale dve písmená sa prehodili. Loď strávila svoje prvé roky ako obchodná loď, než ju v roku 1841 kúpil veľrybár Jonathan Bourne Jr. a premenil na veľrybársku loď. Lagoda strávila nasledujúcich 30 rokov ako veľrybárska loď a bola jednou zo siedmich lodí, ktoré tesne unikli veľrybárskej katastrofe v Arktíde v roku 1871 a bezpečne dopravili 195 preživších na Havaj. V roku 1886 bola Lagoda predaná a o tri roky neskôr odplávala do Japonska, kde strávila desať rokov ako uhoľná loď, než bola v roku 1899 rozobratá.
V roku 1915 Bourneova dcéra Emily darovala budovu New Bedford Whaling Museum a vyčlenila finančné prostriedky na výstavbu repliky lode svojho otca v polovičnej veľkosti, dlhej 89 stôp s 50-stopovým sťažňom. Múzeum ju opisuje ako najväčší model lode na svete.
História lovu veľrýb je zložitá, ale významná. Na jednej strane systematický lov veľrýb takmer viedol k vyhynutiu viacerých druhov. Na druhej strane bol lov veľrýb nevyhnutný pre mnohé kultúry po celom svete a v Spojených štátoch bol priemyslom, v ktorom sa černošskí, indiánski a ázijskí námorníci mohli vypracovať na významné pozície. Múzeum veľrybárstva v New Bedforde sa venuje všetkým týmto aspektom a ak vás zaujíma história námorného veľrybárstva, loď Lagoda aj múzeum stoja za návštevu.
