Len málo miest na Zemi je vystavených takým výrazným klimatickým kontrastom ako južne orientované vyprahnuté svahy na samom okraji Jadranského mora. V čase, keď teplota mora už láka na kúpanie, leží v horách vzdialených len desať kilometrov od pobrežia stále hrubá vrstva snehu. Počas celej zimy navyše bez varovania prichádza zo severovýchodu náladový vietor bóra, ktorého nárazy dosahujú rýchlosť až tridsať metrov za sekundu.
Keď pred dvetisíc rokmi Rimania plánovali výstavbu pobrežného mesta, ktoré dnes poznáme pod názvom Rijeka, tieto prírodné podmienky zohľadnili a ulice orientovali kolmo na smer vetra. Zároveň budovali masívne kamenné múry domov – tento stavebný princíp sa zachoval aj pri modernizáciách až do 20. storočia. Rovnaký prístup sa uplatňoval aj v dedinách severne pozdĺž skalnatého pobrežia i v úzkych, lesnatých vnútrozemských dolinách.
V dvadsiatych rokoch 20. storočia bola Rijeka centrom štátu s talianskym názvom Fiume, ktorý sa počas trojmesačného intermezza na jeseň 1920 nazýval aj Carnaro. V regióne žili prevažne Taliani, zatiaľ čo Chorváti a Maďari tvorili menšinu. Dorozumievacím jazykom bola taliančina premiešaná s chorvátskymi výrazmi.
Pokračovanie článku je dostupné len pre našich členov
Staňte sa členom a získajte prístup k exkluzívnym článkom, tipom a zážitkom z ciest po celom svete.
- Prístup k ďalším kvalitným článkom
- Uložte si obľúbené miesta
- Plánujte efektívnejšie
Registrácia je bezplatná a zaberie menej ako minútu.
