Citadela Erbil

Osídlenie postavené na starších osadách počas 7 000 rokov vytvorilo v centre historického mesta Erbil (známeho aj ako Hawler) v irackom Kurdistane veľkú vyvýšeninu. Na vrchole vyvýšeniny stojí citadela Erbil, ktorá je svedkom plynutia času a histórie.

Erbilská citadela je opevnená starobylá mohyla vajcovitého tvaru. Pri pohľade zhora vyrastá kopec zeme z inak rovného okolitého terénu. Vyvýšenie je spôsobené tisícročiami osídlenia postaveného jedno na druhom. Obydlia boli zvyčajne postavené z hlinených tehál, ktoré sa časom rozpadli a prispeli k zvýšeniu celkovej výšky terénu citadely, ktorá sa v priebehu storočí zdvihla o viac ako 100 metrov.

Prvý zaznamenaný dokument, v ktorom sa citadela spomína, pochádza z roku 2300 pred n. l., ale najstaršie stopy pochádzajú z roku 5000 pred n. l. Nie je prekvapením, že citadela prešla niekoľkými fázami ničenia a rekonštrukcie. Hoci citadelu obývali skôr Kurdi a Asýrčania, prešli ňou rôzne vlny cudzincov vrátane Sumerov, Mongolov, Osmanov a Európanov.

V roku 2007 sa začali rozsiahle medzinárodné archeologické vykopávky. V roku 2014 UNESCO zaradilo citadelu na zoznam svetového kultúrneho dedičstva.

Rozloha, ktorú zaberá erbilská citadela, je niečo vyše 10 hektárov (1 410 x 1 120 metrov) a pozostáva najmä z hlavnej dopravnej tepny v strede a hustého súboru križujúcich sa uličiek. V súčasnosti sa na starobylom pahorku nachádzajú tri vchody a stovky domov. Zo zachovaných budov najstaršia pochádza z roku 1893 a jedinou cirkevnou budovou, ktorá sa zachovala, je mešita Mulla Afandi.

Niektoré úseky obvodu citadely ohraničuje opevnený múr, zatiaľ čo iné úseky sú vyznačené priľahlými fasádami domov postavených na okraji mohyly. V týchto dňoch stráži južnú bránu socha historika Mubaraka Ben Ahmeda Sharaf-Aldina.