Podľa historických záznamov sa tieto náhrobné tabule známe ako krikštaia objavili na litovských hroboch začiatkom 16. storočia. Umiestňovali sa pri päte hrobov a palica musela siahať na hrobové lôžko. Verilo sa, že pomáhala zosnulému stáť, keď sa začalo vzkriesenie.
Drevo a štýl týchto náhrobných značiek sa líši pre mužov a ženy. Pre mužov sa vyberali mužské dreviny, napríklad dub, jaseň a breza. V prípade žien sa palica vyrábala z lipy, topoľa alebo smreka. Mužské náhrobné značky boli zdobené vyrezávanými konskými hlavami, ale ženské vtáčími. Neskôr, od 18. storočia, sa začali používať aj iné vzory, napríklad rastliny, srdcia a rôzne symboly.
Prax krikštai zanikla v 19. storočí, keď sa obľúbenejšími označeniami stali kríže. Odvtedy sa táto tradícia v niektorých regiónoch obnovila.
