Grécka prilba Son Kee Chunga

Kórejské národné múzeum sa nachádza v štvrti Seobinggo v Soule a môže sa pochváliť obrovskou a pôsobivou zbierkou starovekých artefaktov. Nachádzajú sa tu nielen tisíce predmetov z minulých kórejských dynastií – od Baekje, Silla a Goguryeo cez Balhae až po Yi Joseon -, ale aj množstvo antických predmetov z Mezopotámie, Strednej Ázie, Indie, Číny a Japonska, ako aj z grécko-rímskeho sveta.

Jedným z nekórejských artefaktov je kvalitne patinovaná bronzová korintská prilba, datovaná do 6. storočia pred n. l. Sama o sebe je to vskutku pôsobivá antika, ale môže byť trochu zvláštne, že má svoj vlastný výstavný priestor, ak vezmeme do úvahy, že to nie je jediný grécky artefakt v Národnom múzeu a že je dosť možné, že má vo svojej zbierke zaujímavejšie predmety.

Prečo má teda pre seba celú miestnosť? Odpoveď sa skrýva v jeho histórii – nie až v Korinte v 6. storočí pred Kristom, ale v Berlíne v roku 1936. V tom roku získal svetoznámy maratónec Son Kee Chung, poprípade Sohn Ki-jung (1912 – 2002), zlatú medailu na letných olympijských hrách, čím prekonal vtedajší rekord.

Víťazovi olympijských hier 1936 mala byť venovaná prilba, ktorá sa našla v Olympii a ktorú zakúpili miestne noviny, ale MOV rozhodol, že je to príliš cenný predmet na to, aby sa daroval. Ešte väčším nešťastím bolo, že Son sa musel zaregistrovať a bežať nie za Kóreu, ale za Japonsko – keďže Kórea bola v tom čase okupovaná cisárstvom -, proti čomu ostro protestoval.

Až v roku 1986 na recepcii pri príležitosti 50. výročia olympijských hier prilbu konečne dostal. Dovtedy bola vystavená v múzeu v Charlottenburg napriek tomu, že jej právoplatný majiteľ sa neustále snažil získať ju naspäť.

Z úcty k historickej hodnote artefaktu daroval Son v roku 1994 helénsku prilbu Národnému múzeu. Kórejská vláda ju označila za svoj 904. národný poklad, jediný predmet zo Západu, ktorému sa dostalo tejto pocty.