Tretí tunel agresie

Demilitarizované pásmo (DMZ) je 257 kilometrov dlhý a 4 kilometre široký pás oddeľujúci Severnú a Južnú Kóreu. Pokusy o jeho prekročenie, a to i len zdanlivo, končia zastrelením. Hraničnú čiaru stráži asi dva milióny vojakov, čo z nej robí najostrejšie stráženú hranicu sveta. Pozemná invázia by tak bola nemožná. Práve preto začali Severokórejci po roku 1953, kedy kórejská vojna skončila, kopať tajné tunely.

Juhokórejci objavili Tretí tunel agresie v roku 1978. Pomenovali ho tak, pretože bol objavený ako tretí a pretože jeho zjavným účelom mala byť vojenská invázia. Ide o jeden z aspoň dvanástich údajných tunelov pod demilitarizovaným pásmom, z ktorých zatiaľ boli objavené štyri. Tretí tunel mal slúžiť k invázii na Soul, meral asi kilometer a pol a končil asi 44 kilometrov od hlavného mesta Južnej Kórei.

Severná Kórea najskôr vytvorenie tunelov popierala. Neskôr začala komunistická vláda tvrdiť, že sa jedná o baňu, a rýchlo nechala steny jaskyne natrieť na čierno. Južná Kórea tomuto vysvetleniu odmietala uveriť a zahradila hranicu betónovými blokmi. Tunel je teraz otvorený návštevníkom, ktorí môžu dôjsť až k ostnatému drôtu oddeľujúcemu obe krajiny a vidieť na guľomety na druhej strane.

Samozvaní “lovci tunelov” z Južnej Kórei neustále hľadajú tajné priechody, pretože veria, že nebezpečie invázie pretrvá, pokiaľ nebudú všetky utajené cesty objavené. Niektorí z nich motivovaní hlbokou nedôverou vo svojich susedov, trávia desaťročia skúmaním máp, hľadaním vodítok a utrácaním financií za bezvýsledné vrty.

Prehliadky tunelov u Panmunjomu začínajú pri hoteli Lotte v Soule.