Pozdĺž mnohých ciest Hodvábnej cesty sa bežne nachádzajú skalné rytiny, ktoré po sebe zanechali miestni obyvatelia aj cestovatelia. Charakteristické štýly, motívy a písmo poukazujú na civilizácie z dnešného Tibetu, Číny, Indie, Iránu a Afganistanu, čo svedčí o dôležitej úlohe, ktorú tieto staroveké cesty zohrávali pri obchodovaní a kultúrnej výmene. V súčasnosti je väčšina týchto ciest spevnená, ale stále sa po nich pohybujú ľudia prichádzajúci z ďalekých krajín.
Medzi týmito starobylými umeleckými dielami má Haldeikish (alias Posvätná skala Hunza) osobitné miesto, pretože je najstarším dielom nájdeným v Pakistane. Haldeikish pochádza z prvého tisícročia a pozostáva z dvoch horných a dvoch dolných balvanov. V burušskom jazyku, jednom z miestnych idiómov, Haldeikish znamená „miesta samcov kozorožca“. Nie je prekvapením, že väčšina rytín zobrazuje kozorožcov; skutočne stovky kozorožcov, ktorí sa pasú na lúke, utekajú vystrašení pred lovcami, starajú sa o novorodencov, hrajú sa s rôznymi božstvami alebo jednoducho nerobia vôbec nič.
Okrem vyobrazení kozorožcov sú tu aj nápisy v rôznych jazykoch, najmä na dvoch horných balvanoch. Väčšina týchto nápisov je v písme chárošti a brahmi, ale vyskytujú sa aj nápisy v sogdijskom, baktrijskom, čínskom a tibetskom písme. Nachádzajú sa tu zmienky o významných historických osobnostiach, ako napríklad o trukhanskom kráľovi Ramadusovi a guptovskom vládcovi Chandraguptovi II (alias Chandragupta Vikramaditya), čo vedcom pomohlo datovať tieto rytiny a pochopiť, ako ďaleko sa rozprestierali ich panstvá. Nakoniec boli identifikované aj štylizované ľudské postavy, kone, stromy, geometrické vzory, každodenné nástroje a budhistické náboženské symboly.
Dva horné a dva dolné balvany merajú spolu 180 metrov na dĺžku a v najvyššom bode dosahujú skromnú výšku deväť metrov. Po jednej strane balvanov vedie známa Karakoramská diaľnica, zatiaľ čo na opačnej strane sa strmý zráz rúti do rozbúrenej rieky Hunza.
