Jazero Šangri-La

Šangri-La je fiktívne miesto, ktoré opísal autor James Hilton v románe “Stratený obzor” z roku 1933. Opisuje ho ako harmonické, pokojné a izolované miesto, ktoré bolo inšpirované mýtickým budhistickým kráľovstvom Šambala.

Vzhľadom na opis Šangri-La (tibetský výraz pre “nebo na Zemi”) by si človek nemusel hneď predstaviť nepokojný Pakistan ako navrhované miesto pozemského raja. Je nesporné, že Hilton navštívil severné údolia Pakistanu niekoľko rokov pred vydaním svojej knihy. Napriek tomu presná lokalita zostáva neznáma a možno len špekulovať, ktoré miesto vo Veľkom Himaláji bolo hlavnou inšpiráciou pre jeho vykreslenie.

V snahe podporiť cestovný ruch v Pakistane bolo údolie Skardu propagované ako “pravé” miesto, ktoré Hiltonovi poslúžilo ako zdroj inšpirácie. V roku 1983 bol pri jazere Lower Kachura otvorený rezort Shangri-La (bez vzťahu k rovnomennej sieti luxusných hotelov), ktorý vtedy dostal prezývku jazero Šangri-La.

V dôsledku pretrvávajúcej nestabilnej politickej situácie v Pakistane očakávaný prílev turistov nikdy neprišiel. Dnes tak letovisko stojí celkom opustené v nepochybne krásnom údolí. Stredisko tvoria dve budovy s maketou čínskej architektúry, ako aj lietadlo, ktoré kedysi slúžilo ako reštaurácia (dnes je však otvorené len sporadicky). Lietadlo je odkazom na Hiltonovo vyobrazenie lietadla, ktoré havarovalo v Šangri-la – vďaka tomu je nevšedný pohľad na architektúru Ďalekého východu v Pakistane ešte zvláštnejší.

Nie je prekvapením, že údolie Skardu nie je jediným miestom v širšom regióne, ktoré si nárokuje byť “skutočným” Šangri-La. Väčšina týchto miest sa nachádza v Čínskej ľudovej republike. V roku 2001 bol región Zhongdian County v Yunnane dokonca oficiálne premenovaný na okres Šangri-La. Okrem toho historici pravidelne tvrdia, že niektoré miesta v Nepále, Bhutáne a Indii mohli byť pre Hiltona skutočným inšpiračným zdrojom.