Jrapi: karavanseraj na Hodvábnej ceste, ktorý presťahovali pred zatopením

Karavanseraj v Jrapi dnes stojí vysoko nad Achurjanskou vodnou nádržou, hoci jeho stredovekí stavitelia ho postavili úplne inde. Keď sa v 70. rokoch priehrada budovala, stavbu rozobrali v Nerkin Jrapi a premiestnili vyššie. Nerkin Jrapi aj susedné Verin Jrapi vysídlili, staré cesty zmizli a časť údolia obsadila voda. Karavanseraj z 10. až 11. storočia prežil a dodnes stojí nad krajinou, ktorá sa medzitým zmenila na brehy nádrže. Ruiny obrovského mosta pri pôvodnej trase zostali dolu a voda ich väčšinu času ukrýva.

Presúvanie histórie je tu viditeľné na prvý pohľad. Vedľa karavanseraja stojí kostol Sv. Bohorodičky z roku 1862. Pri výstavbe nádrže ho rozobrali, kamene očíslovali a v roku 1974 znovu postavili na vyvýšenom mieste. Karavanseraj s kostolom dnes vyzerajú trochu ako kamenné Lego zachránené z krajiny, ktorá mala zmiznúť pod vodou.

O niekoľko storočí skôr sem ľudí privádzala Hodvábna cesta. Cez Nerkin Jrapi viedla významná obchodná trasa z Gruzínska a severných oblastí Arménska smerom do Ani, niekdajšieho hlavného mesta arménskej ríše. Karavanseraj vznikol v čase najväčšieho rozmachu Ani a slúžil karavánam, ktoré potrebovali na otvorenej Širackej plošine strechu, závetrie a miesto pre zvieratá aj náklad. Zachovaná časť dnes meria približne 31 metrov na dĺžku a 13,65 metra na šírku. Dva rady po ôsmich mohutných pilieroch stále ukazujú pôvodné členenie haly na tri pozdĺžne časti. Nad nimi sa zachovali kamenné oblúky a zvyšky valených klenieb. Podlahu kedysi pokrývali kamenné platne, murivo tvorí prevažne čierny a hnedastý tuf a na jeho povrchu sa dodnes dajú nájsť značky stredovekých kamenárov podobné tým na ďalších stavbách z obdobia rozkvetu Ani.

Dnes sa dá medzi piliermi normálne prechádzať a celá konštrukcia je pred očami takmer ako otvorený rez budovou. Zvonku sa tiahne dlhý pás tmavého muriva, vo vnútri vystupujú rady oblúkov a zadná časť si stále drží kryté tmavé priestory. Cez chýbajúce časti strechy vidieť oblohu a medzi kameňmi rastie tráva. Na viacerých blokoch zostávajú aj novšie čísla a značky po neskorších zásahoch.

Najväčší kus stredovekého inžinierstva patril k Jrapi ešte nižšie pri Achurjane. Črpliho most prekračoval hlbokú a úzku roklinu a po jeho vozovke pokračovali karavány smerom k Ani. Zo všetkých deviatich historických mostov cez Achurjan bol najväčší a svojou šírkou aj výškou prekonával dokonca most pri Ani. Vozovka spočívala na troch pozdĺžnych kamenných stenách spojených dvojicou valených klenieb. Po tej istej stavbe zároveň tiekla voda. Kanál ju privádzal z pravého brehu rieky na ľavý, kde zavlažovala polia. Karavány, kone, tovar a zavlažovacia voda tak prekonávali roklinu po jednej monumentálnej konštrukcii.

Črpliho most spolu s mostom pri Ani zničili počas turecko-perzských bojov. Peržania poškodzovali prechody cez Achurjan, aby spomalili postup tureckých vojsk. Po Črpli zostali ruiny a pri budovaní vodnej nádrže ich nechali na pôvodnom mieste.

Dnes ležia väčšinu času pod vodou. Počas mimoriadne suchých rokov hladina Achurjanskej nádrže klesne natoľko, že sa zvyšky mosta znovu objavia. Nad nimi stojí premiestnený karavanseraj, nižšie sa na krátky čas vynorí kus starej trasy do Ani a krajina znovu ukáže časť toho, čo priehrada zakryla.

Aj život pod klenbami pokračoval po presťahovaní po svojom. Dlhé roky sa tu pred letnou horúčavou ukrýval miestny dobytok. Keď zvieratá postupne zmizli, prišli pikniky. Pod oblúkmi sa grilovalo a varilo v kotle, na jednom z pilierov zostali krabičky so soľou a z voľných kameňov pamiatky si návštevníci poskladali stoly a sedenie. Hlinenú podlahu pokrývali ohorky cigariet a na stene pri improvizovanej kuchyni visela prosba, aby návštevníci nehádzali odpadky.

Karavanseraj je dnes voľne otvorený do krajiny. Dá sa vojsť medzi oblúky, prejsť popri zachovaných klenbách a z muriva sa pozerať smerom k nádrži, pod ktorou leží pôvodná cesta. Keď voda výraznejšie ustúpi, objavia sa aj ruiny Črpliho mosta a na chvíľu sa pred očami poskladá väčší kus niekdajšej trasy do Ani.