Palmýra

Palmýra, ktorú viedla kráľovná Zenóbia, panovníčka z tretieho storočia, ktorú neskôr odviezli do Ríma a v zlatých reťaziach ju predvádzali po uliciach, bola bohatým mestom na Hodvábnej ceste, bránou na Západ pre cestujúcich, ktorí sa vracali z Orientu. Pod Zenobiinou vládou Palmýra skutočne zabrala územie Rimanom a krátko trvajúca Palmýrska ríša sa rozprestierala od Turecka až po Egypt.

Ríša trvala trinásť rokov a potom sa ju Aurelián rozhodol vziať späť. Porazil Palmyrénov a vzal Zenóbiu do Ríma, kde ju prijali do spoločnosti a nakoniec sa stala živou a obdivovanou rímskou matrónou.

V roku 1980 bola vyhlásená za svetové dedičstvo UNESCO.

Väčšinu posledných rokov bola Palmýra malým mestom, vedľa ktorého sa rozprestierala veľká a svieža oáza; ruiny starého mesta pokrývali rovinu v dĺžke dobrého štvorcového kilometra. Nádherné románske stĺpy vytesané z miestneho zlatého pieskovca pochodovali dlhými alejami; skoro ráno a podvečer žiarivo modrá obloha nápadne kontrastovala s teplými tónmi kameňa a dlhými hlbokými tieňmi. Bolo to neobyčajné miesto na návštevu, pripomienka tajomnej stratenej ríše, hodná pútavých románov.

Žiaľ, v máji 2015 sa táto oblasť dostala pod kontrolu Islamského štátu v Iraku a Levante (Daeš) a jej chrámy, pamiatky a ďalšie budovy boli následne vyhodené do vzduchu, zrovnané so zemou alebo inak zničené. Koľko z nich zostane po skončení konfliktu, zatiaľ nie je známe.