Parco degli Acquedotti sa rozprestiera na širokom páse krásnej rímskej krajiny – slávnej Campagna Romana, ktorú umelci po stáročia často zachytávali – tesne za mestom Rím. Park chráni pozostatky dvoch obrovských starovekých akvaduktov, no turisti v meste ho navštevujú prekvapivo málo.
Tento prímestský park bol v roku 1988 vyhlásený za chránené územie po dvojročnej kampani miestneho občianskeho hnutia. Názov dostal podľa impozantných akvaduktov, ktoré tu stoja dodnes a vytvárajú jednu z najznámejších scenérií Ríma.
V antike privádzali tieto akvadukty pitnú vodu z pohorí vo východnom Laziu, napríklad z Colli Albani a Monti Simbruini, a po dosiahnutí rovinatej rímskej krajiny pokračovali na monumentálnych arkádach.
Aqua Claudia, najpôsobivejší akvadukt, ktorý sa v parku zachoval, bol ôsmym akvaduktom vybudovaným starými Rimanmi a vznikol za vlády cisárov Caligulu a Claudia. Dokázal privádzať viac ako 2 000 litrov vody za sekundu zo zdroja vzdialeného viac než 40 míľ (70 kilometrov).
Neďaleko sa nachádzajú ruiny ešte staršieho akvaduktu Aqua Marcia, ktorý viedol aj vody Aqua Tepula a Aqua Iulia a bol vybudovaný v neskorej republikánskej dobe v roku 144 pred n. l. Zachoval sa horšie, pretože pápež Sixtus V. koncom 16. storočia odstránil časti konštrukcie, aby mohol vybudovať prvý pápežský akvadukt Aqua Felix. Tento pápežský akvadukt je oveľa nižší než jeho starorímsky náprotivok, vedie súbežne s Aqua Claudia a pretína ho v neďalekom parku Tor Fiscale. Napokon sa končí pri slávnej Mojžišovej fontáne na Piazza San Bernardo. Park je rozsiahlym archeologickým aj prírodným územím, ktoré okrem iného chráni ruiny cisárskej vily Vignacce, kde sú stále viditeľné súkromné kúpele; marranu, teda priekopu z 12. storočia vybudovanú pápežmi na zásobovanie záhrad svätého Jána Lateránskeho vodou; dobre zachovaný úsek rímskej cesty Via Latina; a Casale di Torrevecchia z 13. storočia, opevnený statok, ktorý kedysi patril mocnému rodu Torlonia.
