V roku 1912 bol Southampton prekvitajúcim námorným mestom, ktoré sa stalo hlavným centrom zaoceánskych liniek pre transatlantickú dopravu. Keďže išlo o najväčšiu, najnovšiu a najluxusnejšiu loď na svete, bolo veľkou udalosťou, ak sa niekto z vašich známych nachádzal na Titanicu. Loď vyplávala s 908 členmi posádky, z ktorých 724 bolo zo Southamptonu.

Keď 15. apríla dorazila na pevninu správa, že Titanic sa potopil, rodiny žiadali odpovede na otázky o osude svojich blízkych. Zhromaždili sa pred kanceláriou spoločnosti White Star Line, ktorá zamestnávala miestnu posádku, ale mohli len čakať.

Tragicky sa šírili dezinformácie o katastrofe, pričom niektoré spravodajské kanály uvádzali, že loď sa stále plaví, ale je vo vleku. Niektoré telegramy uvádzali, že všetci prežili. To dávalo ľuďom v Southamptone iskierku falošnej nádeje, ktorá sa neskôr rozplynula. Záchranná loď Carpathia zakotvila v New Yorku 18. apríla 1912 so 700 preživšími zo stroskotania, z ktorých väčšinu tvorili cestujúci vyššej triedy. Keď sa do kancelárie spoločnosti White Star Line v Southamptone dostali zoznamy preživších a mŕtvych, vedúci kancelárie Philip Curry a jeho tím pracovali nepretržite, aby prostredníctvom obrovských tabúľ odhalili správy pre tých, ktorí čakali vonku.

Prežilo len 175 členov posádky zo Southamptonu.

Mnohé rodiny posádky Titanicu mali po tragédii finančné problémy. Boli založené charitatívne organizácie na podporu rodín pozostalých. Tí členovia posádky, ktorí sa vrátili, nemali na výber a mnohí sa museli okamžite vrátiť na more, aby uživili svoje rodiny.

Dnes je Canute Chambers štandardnou kancelárskou budovou. Udalosti, ktoré sa tu odohrali, pripomína len malá pamätná tabuľa.