Keď v Odese niekomu náhle praskne vodovodné potrubie, keď sa dom začne čudne usádzať alebo sa stratí rodinný maznáčik, Ukrajinci nezriedka nadávajú na “tie prekliate katakomby”.

Nejde o žiadne ilúzie, pretože pod ich domami sa nachádza približne 2 500 kilometrov katakomb, ktoré sú vysekané do vápenca, na ktorom je mesto postavené. (Aby ste si vedeli predstaviť, koľko tunelov je to v skutočnosti, z Odesy do Paríža je to len 2138 kilometrov.)

Dátum vzniku prvých katakomb v Odese je ťažké určiť (keďže všetky boli neskôr rozširované), ale pravdepodobne pochádzajú z roku 1600, ak nie z ešte väčšej doby. Katakomby však začali skutočne rásť do svojej úžasnej labyrintovej podoby začiatkom 19. storočia, keď sa vápenec z nich vyťažený použil na výstavbu veľkej časti mesta.

Odeské katakomby sa rýchlo stali obľúbeným úkrytom rebelov, zločincov a excentrikov. Počas druhej svetovej vojny boli síce Sovieti z mesta vytlačení, ale zanechali tu desiatky sovietmi organizovaných ukrajinských povstaleckých skupín ukrytých pod mestom v rozsiahlych katakombách.

V katakombách sa povstalci skrývali až 13 mesiacov, doslova pod nosom a nohami nacistov nad nimi, a čakali na príležitosť zaútočiť alebo odovzdať informácie. Títo muži a ženy hrali šach, dámu, varili, počúvali sovietsky rozhlas a vo všeobecnosti sa snažili viesť normálny život pod povrchom mesta. Snažili sa ignorovať podvýživu a maláriu, ktorá mnohých z nich sužovala. Mnohé z partizánskych skupín žili v katakombách po celý zvyšok vojny a občas sa partizánskym skupinám dokonca podarilo vyhodiť do vzduchu nemecké vybavenie.

Fašistickí Nemci a Rumuni si medzitým vybrali náhodné východy z katakomb a uzavreli ich v nádeji, že mužov navždy uväznia pod mestom, a príležitostne hádzali do katakomb kanistre s jedovatým plynom v nádeji, že sovietskych povstalcov vydymia.

Po skončení vojny sa katakomby stali domovom početných pašeráckych a zločineckých skupín, ktoré ich rozširovali a vytvárali nové vlastné tunelové systémy. V roku 1961 vznikol klub “Hľadanie” (Poisk), na čele ktorého stál Konstantin Pronin z Paleontologického múzea OSU, a stal sa prvou oficiálnou jednotkou na prieskum katakomb, ktorej cieľom bolo preskúmať katakomby a pomôcť zdokumentovať históriu partizánskeho hnutia.

Ukrajina — Katakomby v Odesse stále nie sú zmapované

Dnes existuje celá ukrajinská subkultúra prieskumníkov katakomb s desiatkami poloprofesionálnych skupín, ktoré často dosť konkurenčne skúmajú katakomby. Vydávajú sa na niekoľkodňové výpravy do podzemia, známe ako expedície, aby zdokumentovali a zmapovali tento systém. Ak sa niekto v katakombách stratí (čo sa stáva každých pár rokov), tieto skupiny odložia svoje názorové rozdiely a organizujú veľké pátracie expedície. Zachránili už niekoľko detí, ktoré sa zatúlali v katakombách.

V septembri 1995, na počesť 200. výročia Odesy, bol prekonaný rekord v najdlhšej podzemnej ceste v katakombách, keď 27 hodín nepretržite putovali viac ako 40 kilometrov. (Ak by išli po priamej trase, cesta by merala len 9,5 kilometra.) Krátko na to sa začalo mapovanie obrovskej nepreskúmanej oblasti katakomb známej ako “K-29”.

V tuneloch sa stále občas nájdu skrýše s partizánskymi zbraňami, ako sú pušky a granáty, a približne raz za päť rokov sa nájde telo. V zriedkavých prípadoch sú tieto telá takmer dokonale mumifikované, vysušené mrazom v chladnom a suchom vzduchu tunelov. Hoci väčšinou nájdené telá pochádzajú z dávnej minulosti, je známe, že sa tu narazí na staré kosti vojakov a pašerákov z nedávnych prípadov.

Prvého januára 2005 sa niekoľko odeských teenagerov rozhodlo stráviť novoročnú noc zábavou v katakombách. Počas opileckej zábavy sa však jedna z nich, dievča menom Máša, od skupiny oddelila a stratila sa v katakombách. Strávila tri dni blúdením v mrazivom chlade a čiernej tme, kým zomrela na dehydratáciu. Trvalo dva roky, kým sa polícii podarilo nájsť jej telo a vyzdvihnúť ho z katakomb.

Hoci vstup do katakomb nie je nezákonný, oficiálne je verejnosti prístupná len jedna malá časť katakomb, ktorú si možno pozrieť v “Múzeu partizánskej slávy” v Nerubajevsku severne od Odesy.

Pokúsiť sa preskúmať katakomby na vlastnú päsť je mimoriadne nebezpečné. Je však možné si najať profesionálov za cenu 250 hrivien na osobu v závislosti od času stráveného v podzemí, zložitosti a dĺžky trasy, počtu turistov a možností dopravenia na miesto vstupu do podzemných priestorov.