„Vložil som do toho celý svoj život. Moja reputácia na ňom celkom závisí a ako som už niekoľkokrát povedal, pokiaľ sa to nepodarí, najskôr túto zem navždy opustím. A to myslím vážne.“
Tieto slová predniesol Howard Hughes v roku 1947 pred vojnovým vyšetrovacím výborom senátu. Reč bola o lietadle H-4 Hercules, ktorý však bol mnohými Hughesovými odporcami označovaný i ako Smreková husa, Lietajúca loď, alebo Lietajúci sklad dreva.
V dobe kedy Hughes stál pred senátnym výborom, pracoval na lietadle už päť trýznivých rokov. V roku 1942 potrebovalo americké ministerstvo vojny presunúť na fronty druhej svetovej vojny za oceánom vojakov a tanky. Nemecké lode napadali v Atlantiku Spojencov, takže bolo potrebné zostaviť lietadlo, ktoré by dokázalo previesť tank. Notoricky známy majiteľ spoločnosti Hughes Aircraft Company vyhral výberové riadenie o zákazku.
Už zo začiatku sa objavilo niekoľko logistických problémov. Kov bol potrebný vo vojne, lietadlo teda muselo byť z dreva. Malo sa jednať o najväčšie kedy zostrojené lietadlo, ktoré by malo päť poschodí a rozpätie krídel širšie ako futbalové ihrisko. Pôvodná zákazka znela vyrobiť tri lietadlá počas dvoch rokov, Hughes však pracoval tak pomaly, že keď konečne dokončil prvé, bolo už dávno po vojne.
V roku 1947 Hughes už minul 23 miliónov dolárov zo štátnej kasy a lietadlo stále nevzlietlo. Skeptici tvrdili, že sa od zeme ani neodlepí. V auguste začali výsluchy, pri ktorých sa Hughes dušoval, že štátne financie využil, ako bolo dohovorené. V novembri zvolal odhodlaný Hughes novinárov do prístavu v Long Bech na neletovú prehliadku lietadla. počas tretieho testu však H-4 už skutočne vzlietol do výšky asi 21 metrov a preletel jednu míľu. Tento minútu dlhý let bol prvým a zároveň i posledným, ktorý Smreková hus kedy vykonala.
Nasledujúcich 29 rokov udržoval Hughes s neutíchajúcim optimizmom lietadlo v klimatizovanom hangári stále pripravený k letu, kedy v ňom dokonca stále čakala pripravená posádka. Keď v roku 1976 zomrel, lietadlo bolo prevezené do múzea Evergreen Aviation & Space Museum, kde je vystavené dodnes. Môžeš sa v ňom prejsť a za príplatok si i posedieť v kokpite.
