Týchto päť postáv králikov, z ktorých každá je vysoká približne 1 meter a je vyrobená z vodou leštenej žuly, vytvorila v roku 2012 v centre švédskeho Helsingborgu významná osobnosť švédskej kultúry Marianne Lindberg De Geer. Jej fascinácia králikmi siaha do detstva, keď v rozprávke Alica v krajine zázrakov spoznala čulého bieleho králika, ktorý neustále volá Mary Ann, po švédsky Marianne, čo je zhodou okolností umelkino krstné meno.
Zatiaľ čo deti láka objímať rozmarné sochy králikov a hrať sa s nimi, rodičov môžu zaujať iné aspekty umeleckého diela, najmä ak si všimli malú tabuľku na zemi, ktorá prezrádza jeho názov: Štúdia o neľudských sexuálnych očakávaniach. Ten podčiarkuje napätie zobrazené medzi skupinou králikov. Napriek ich nevinne vyzerajúcim veľkým očiam náznak postkoitálneho stavu vyvoláva ich mimika, mierne sklopené uši a oddychové polohy.
Dva z králikov v umeleckom diele majú ležať na chrbte. Boli však opakovane podopreté potenciálne zlomyseľnými jedincami alebo dobre mienenými, ale zle informovanými dobrovoľníkmi. Pri každom premiestňovaní králikov musí obec použiť žeriav, aby sochy, z ktorých každá váži približne 550 libier (250 kg), opatrne spustila späť na určené miesto. Nemôže sa to robiť ručne, pretože predchádzajúce pokusy mali za následok zlomené uši.
Rovnako ako skutočné králiky sa aj Lindberg De Geerovej figúry plodne rozmnožujú, čím spĺňajú ľudské očakávania týkajúce sa tohto správania. Sochárskych príbuzných možno totiž nájsť aj v niektorých ďalších švédskych mestách, ako sú Štokholm, Lund, Borås a Skellefteå, avšak najväčšia zbierka týchto žulových králikov sa nachádza práve v Helsingborgu.
