Pri odchode z Marrákeša (Marrakech) sa obraz akoby vyľudnil ako piesok v presýpacích hodinách a zmení sa na nekonečnú oblohu. Diaľnica na juh vedie pozdĺž línie futuristicky vyzerajúcich svetiel a nakoniec dorazí k útulku pre muly a osly Jarjeer.

Terakotové kubistické budovy odrážajú minimalistické logo Jarjeer. Útulok pozostáva z domu, stajní a ohrád, ako aj z dvorov a fontán zasadených do krajiny pretkanej chodníkmi, včelami a motýľmi.

Útulok je dielom Susan Machinovej a Charlesa Hantoma, ktorí boli právnikmi v Anglicku, kým odišli do dôchodku a kúpili pozemok, na ktorom sa útulok nachádza. Nápad vznikol, keď obaja spolupracovali s organizáciou na záchranu zvierat a vzali si domov oslíka, ktorý potreboval dlhodobejšiu starostlivosť. Keď im niekto iný priniesol ďalšieho osla, začala sa rodiť myšlienka vytvoriť útulok. Manželia priviezli desiatky koní, ako aj niekoľko psov.

Návšteva útulku je dojímavá a zároveň srdcervúca. Keď sa zvieratá dostanú do útulku, zostanú tam do konca života a nikdy nie sú uviazané. Je to skutočne domov dôchodcov pre osly, ktoré boli väčšinu svojho života pracovnými zvieratami. Pohybujú sa voľne a dvakrát denne sú kŕmené lucernou a cukrovou repou.

Príbehy niektorých zvierat sú skutočne hrôzostrašné a na ich telách sú stále viditeľné stopy. Pracovné osly sú často opustené, ak sa v Maroku zrania, a mnohé z nich sa do útulku dostanú v zlom fyzickom stave. Kone ťahajúce povozy často prichádzajú vyhladované, pretože ich majitelia ich nedokážu nakŕmiť bez značného záujmu turistov. Centrum však odvádza skvelú prácu a pomáha zvieratám zotaviť sa.

V príbehoch týchto zvierat je mnoho tragédií, ale celkový zážitok z Jarjeeru je povznášajúci. Byť svedkom toho, ako sú zvieratá utešené a v pokoji, je poučný zážitok.