Ráno sa prebúdzame do krásneho slnečného dňa uprostred tichého kempu v maďarskom Szegede. Onedlho sa to mení príchodom prvých návštevníkov, zapĺňajúcich areál pri bazénoch. Vyberáme sa na rannú kávu a raňajky do blízkeho bufetu. Tu nám mimo ponuky pripravujú raňajky v podobe praženice a palaciniek.
Raňajky sú tak chutné ako doma od maminky za smiešnu sumu a za nás štyroch platíme v prepočte 6.50,- €. Pred odchodom ešte využívame termálny bazén, ktorý máme ako ubytovaní hostia bezplatne. Pri lehnení v teplej 38 stupňovej termálnej vode nás navyše ohrievajú ranné slnečné lúče. Neplánovaný neskorý checkout je až o 10:00 a vyrážame smer Rumunsko.
Maďarsko – Rumunská hranica
Na hraničnom prechode spolu s kontrolou pasov trávime približne 20 minút. Vôbec sme si neuvedomili, že Rumunsko už leží v inom časovom pásme (+1h) a tak máme nejaké to meškanie oproti plánu. No vôbec to nevadí. Dnešným cieľom je Corvin Castle otvorený až do 19:30.
Cez AirBnB sa ubytuješ aj v kaštieli
Trochu s problémami nachádzame dnešné ubytovanie. Cestu k nemu nepozná ani TomTom navigácia. Je to vlastne kaštieľ v rekonštrukcii, rezervovaný cez AirBnB za cenu 14€/os/noc. Zariadenie je jednoduché, v štýle prináležiacom kaštieľu. Priestory sú kráľovsky veľké a obývateľných izieb je tu niekoľko. Koľko krát za život máš možnosť prespať v kaštieli z 18.storočia? Krátke zvítanie s domácimi, skladáme veci a vyrážame na hrad.
Korvínsky hrad
Corvin Castle (Castelul Corvinilor) je uvádzaný v rôznych rebríčkoch ako jeden z najväčších a najkrajších gotických hradov v Rumunsku. Môžeme to len potvrdiť. Bez sprievodcu s prekladom popiskov a obdivovaním nám to trvá dobré dve hodiny, kým ho celý prejdeme.
Interiéry nie sú zbytočne preplácané a z každej miestnosti sa nám ponúka vždy iný výhľad na nádvorie hradu, alebo na okolie. Vstupné 30 Lei na osobu je prijateľné aj s 5 Lei za fotenie. To sa nedá ale povedať o suveníroch v stánkoch na hradnom parkovisku. Predavači totiž využívajú „ikonu“ Rumunska Draculu takmer na celom území krajiny, aj keď s daným miestom nemá vôbec nič spoločné.
Radšej hľadáme nejakú reštauráciu, aby sme naplnili naše žalúdky teplým jedlom. Bohužiaľ v tomto kraji si nepotrpia na nejaké reštauračné zariadenia. Tie totiž musíte pomaly lupou hľadať. Zato stánkov s rôznymi pekárenskými výrobkami je tu požehnane a pri každom sa zastavujú ľudia a nakupujú. Nakoniec končíme v nákupnom centre Deva (pomenované podľa mesta) a využívame stánok KFC a ešte jeden stánok s gréckym občerstvením. Typicky rumunské jedlo vôbec nenachádzame. Možno keď zájdeme viac do vnútrozemia.
Už klasicky, opäť v nočných hodinách sa vraciame k našej nocľahárni. Pred spaním si dávame na schodoch kaštieľa vychladené pivo a odoberáme sa na spánok. Zajtra máme na pláne grófa Draculu.
