Hotel a opera Amargosa

Podľa cedule na okraji dediny má Death Valley Junction štyroch obyvateľov. Pusté a slnkom spaľované okolie osady u bývalej boraxovej bane pripomína mesačnú krajinu. Leto je tu priamo spaľujúce a zima až strašidelne tichá. Ticho však občas prelomí spev a potlesk z miestnej opernej scény.

V roku 1967 cestovala po Death Valley newyorská tanečnica a umelkyňa Marta Becketová s manželom, keď im na prívese praskla pneumatika. Pár vyrazil do Death Valley Junction, aby si koleso nechali opraviť.

Počas čakania na opravu Becketová prechádzala mestečkom duchov. Jej pozornosť prilákala biela budova z polovice 20. rokov minulého storočia. Škárou vo dverách nazrela dovnútra a uvidela dávno opustené a schátrané divadlo, ktorého podlaha bola pokrytá vrstvou stavebného odpadu. V tej chvíli ju premohla celkom nepraktická, ale veľmi vzrušujúca myšlienka: „Toto je môj nový domov!“

Nasledujúceho dňa si dohovorila schôdzku so zástupcom dediny a divadlo si prenajala. Vo februári 1968 usporiadala prvé vystúpenie v opernej sieni, ktorú nazvala Amargosa. Na vtedy 43 ročnú baletku sa prišlo pozrieť 12 osôb.

Od toho dňa vystupovala Becketová trikrát do týždňa vždy v štvrť na deväť. Občas mala len dvoch divákov, niekedy neprišiel vôbec nikto. Jedného dňa ju napadlo, ako zaistiť, aby mala vždy plné publikum. Steny sály pokreslila davom divákov. Maľba stien divadla jej zabrala štyri roky, nasledujúce dva ešte tvorila anjelikov na strope. Vymaľovala taktiež steny hotela Amargosa, ktorý okrem ubytovania návštevníkov poskytuje taktiež domov umelkyninej excentrickej tete.

Becketová odišla do divadelného dôchodku až v roku 2012 vo veku 87 rokov po dlhoročnom pôsobení na scéne divadla Amargosa. Do svojho posledného vystúpenia zahrnula spev, rozprávanie a časté zmeny kostýmov od falošných fúzov a ružového boa, až po strieborný klobúčik. Na konci predstavenia sa jej dostalo ovácií v stoji.

Občas tu prebieha vystúpenia hosťujúcich umelcov. Môžeš sa ubytovať v priľahlom hoteli, avšak mnoho od neho neočakávaj.